Navigácia

Obsah

 

INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ

(podľa §15a zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov )

 

Okresný úrad Galanta v súlade s § 14, ods. 1 písm. r) a § 15a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov zverejňuje informácie pre verejnosť, ktoré pre zdroje ohrozenia zahŕňajú:

  1. informácie o zdroji ohrozenia, možnom rozsahu mimoriadnej udalosti (MU) a následkov na postihnutom území a životnom prostredí, úlohy a opatrenia po vzniku mimoriadnej udalosti,
  2. nebezpečné vlastnosti a označenie látok a prípravkov, ktoré by mohli spôsobiť mimoriadnu udalosť,
  3. informácie o spôsobe varovania obyvateľstva,
  4. informácie o záchranných prácach,
  5. podrobnosti o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva,
  6. odkaz na obmedzenia vyplývajúce z ochrany dôverných informácií a utajovaných skutočností.              

 

 

  1. Jadrové  zariadenie V-2 Jaslovské Bohunice

 

 

 

  1. Informácie o zdroji ohrozenia

 

Komplex jadrového zariadenia (JZ) Slovenské elektrárne – elektráreň Bohunice V-2 (SE-EBO V-2) sa nachádza v katastrálnom území obce Jaslovské Bohunice a Veľké Kostoľany. Dochádza v ňom k premene tepelnej energie na elektrickú energiu, pričom zdrojom tepla je jadrové palivo vo forme oxidu uránu obohateného štiepiteľným materiálom, izotopom uránu U235. JZ je koncepčne riešené v dvoch samostatných energetických blokoch.

 

  1. Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí

 

Na základe rozhodnutia Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD SR), č. 191/220-70/2007 zo dňa 17.1.2007 je za účelom plánovania opatrení na ochranu obyvateľstva vymedzený 21 km okruh oblasti ohrozenia.

Na zabezpečenie a realizáciu systémového a postupného zavádzania opatrení na ochranu obyvateľstva pre prípad havárie sa oblasť ohrozenia člení:

  • na pásmo  A do 5 km, B od 5 do 21 km od zdroja v Bohuniciach,
  • na 16 sektorov s veľkosťou stredového uhla 22,5° pričom stred prvého sektora je orientovaný na sever.

Z oblasti ohrozenia sa v prípade havárie, na základe zistenej meteosituácie vyčleňuje

  • bližšie ohrozené územie, ktoré predstavuje celé pásmo A a päť sektorov v pásme B, pričom stred prostredného z nich je orientovaný v smere prízemného vetra.

Teritórium okresu Galanta sa nachádza svojou severnou časťou iba v pásme B v okolí JZ V2, v ktorom sú dislokované štyri obce.

 

Vzdialenosť hranice oblasti ohrozenia:

21 km

Rozloha:

5488 ha

Ohrozené obce:

Sektor VIII:  Šalgočka- 441 obyvateľov1),  Zemianske Sady- 847,  Vinohrady- 1574.

Sektor IX:     Sereď- 16214.

Celkom:        19076 obyvateľov.                              

    Poznámka: Počty obyvateľov obcí sú uvedené podľa údajov Štatistického úradu SR zo sčítania

                      obyvateľstva v r. 2011.

Pri vzniku radiačnej havárie sa rádioizotopy šíria od zdroja úniku v smere prízemného vetra, najmä vo forme aerosólov. Ťažšie častice vypadávajú z rádioaktívneho oblaku na povrch terénu do vzdialenosti niekoľkých kilometrov od zdroja, ako rádioaktívny spad, jemnejšie čiastočky sú unášané výškovým vetrom na vzdialenosť až stovky km. Dochádza k vzniku rádioaktívnej stopy a tým k významnej kontaminácii životného prostredia (vodné plochy, pôda, budovy, cesty, lesy, vegetácia, živočíchy), potravinového reťazca, krmív, zdrojov pitnej vody, ciest a pod. s dopadom najmä na obmedzenie pohybu obyvateľov. Nebezpečnosť uvoľnených rádionuklidov je podmienená mechanizmom ich účinku (rozdielnou rádio toxicitou a distribúciou čiastočiek).

V prípade úniku rádionuklidov vznikne okamžité ohrozenie pre pracovníkov elektrárne, členov záchranárskych skupín a neskôr môže prísť aj k ohrozeniu obyvateľov z okolia – vymedzeného okruhom oblasti ohrozenia. Ak pri mimoriadnej udalosti (MU) nebudú zavedené, resp. realizované ochranné opatrenia, predpokladá sa rozšírenie následkov do tej miery, že môže prísť k ohrozeniu života ľudí, voľne žijúcich živočíchov a domácich zvierat, poškodeniu vegetácie a kontaminácii plodov z nechránenej prírody. Závažnosť a rozsah následkov by ovplyvňovalo množstvo a druh uniknutých rádionuklidov. Predpokladaná mimoriadna udalosť by mala charakter katastrofy, pri ktorej by došlo v postihnutých oblastiach k celkovému narušeniu chodu života, výroby, dopravy, zásobovania obyvateľstva a k dlhodobému znečisteniu životného prostredia.

 

  1. Úlohy a opatrenia po vzniku mimoriadnej udalosti

 

Z hľadiska časového priebehu radiačnej havárie a ohrozenia obyvateľstva a pre potreby zavádzania ochranných opatrení rozlišujeme štyri fázy radiačnej havárie:

Obdobie ohrozenia - je obdobie, počas ktorého je havária klasifikovaná prvým stupňom závažnosti.

Skorá fáza - je charakterizovaná začiatkom úniku rádioaktívnych látok (RL) a pretrvávaním úniku RL do ovzdušia, ktorý vo forme prechádzajúceho rádioaktívneho mraku je zdrojom rádioaktívnej kontaminácie, vonkajšieho a vnútorného ožiarenia obyvateľstva RL. Je klasifikovaná minimálne druhým stupňom závažnosti.

Prechodná fáza - je charakterizovaná skončením úniku RL z JZ. Obyvateľstvo je potenciálne v tejto fáze ohrozované predovšetkým vonkajším ožiarením z rádioaktívne kontaminovaných povrchov alebo vnútorným ožiarením, ktoré je spôsobené vdychovaním RL alebo konzumovaním rádioaktívne kontaminovaných potravín a vody.

Neskorá fáza - je charakterizovaná postupným odvolávaním ochranných opatrení a prechodom k bežnému spôsobu života. Obyvateľstvo môže byť potenciálne v neskorej fáze ohrozované z tých istých zdrojov ako v prechodnej fáze.

Opatrenia v období ohrozenia

Opatrenia je potrebné vykonať preventívne v dobe od hrozby úniku so zameraním na prípravu ich realizácie

  • vyrozumenie osôb činných pri riešení udalostí a príprava varovania obyvateľstva,
  • príprava na prípadné uskutočnenie neodkladných opatrení v skorej fáze v oblasti ohrozenia,
  • informovanie verejnosti o opatreniach v období ohrozenia.

Neodkladné opatrenia v skorej fáze

  • vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov nehôd alebo havárií a varovanie obyvateľstva,
  •  monitorovanie radiačnej situácie,
  •  regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,
  •  ukrytie,
  •  jódová profylaxia,
  •  evakuácia,
  •  používanie špeciálnych prostriedkov individuálnej ochrany,
  •  čiastočná hygienická očista osôb a vecí,
  •  zákaz spotreby nechránených potravín, vody a krmív.

Opatrenia v prechodnej a neskorej fáze

  • regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,
  • regulácia spotreby potravín, vody a krmív rádioaktívne kontaminovaných,
  • presídlenie obyvateľstva podľa vyhodnotenia aktuálnej radiačnej situácie a prognózy jej vývoja,
  • dekontaminácia postihnutého územia.

Úlohy a opatrenia sú konkretizované v jednotlivých častiach plánu ochrany obyvateľstva, kde sú podrobne rozpracované formy a spôsoby ich realizácie.

 

  1. Nebezpečné vlastnosti a označenie látok a prípravkov, ktoré by mohli spôsobiť MU

 

Účinky ionizujúceho žiarenia na organizmus môžu byť: fyzikálne, fyzikálno-chemické, chemické a biologické.

V prípade havárie s únikom rádioaktívnych látok sa poškodenie zdravia organizmu môže prejaviť, ako akútne, alebo chronické. Najnebezpečnejšia je prenikavá radiácia, v dôsledku ktorej je oslabený imunitný systém organizmu a hrozí veľký výskyt epidémií a nákaz. Akútna choroba z ožiarenia zahŕňa výskyt novotvarov, ako je rakovina kože, ďalej leukémia a pod.

Označenie pri preprave podľa medzinárodných predpisov (ADR, RID):

 

 

Číslo látky (UN-kód): 2908-2913,2915-2917,2919,2977,2978,3321-3333,

Číslo nebezpečnosti (Kemlerov kód): 268 (2-plyn, 6-jedovatý, 8-žieravý)

 

Bezpečnostné značenie (nálepka)

                                                                         7.1                                    7.2                                  

 

 

  1. Informácie o spôsobe varovania obyvateľstva

 

Vykonáva sa varovným signálom: „Všeobecné ohrozenie" - dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.

Koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje signálom „Koniec ohrozenia" - dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania.

Varovný signál a signál „Koniec ohrozenia" sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Slovná informácia odvysielaná v hromadných informačných prostriedkoch obsahuje:

  • deň a hodinu vzniku alebo skončenia ohrozenia,
  • údaje o zdroji a druhu ohrozenia,
  • údaje o veľkosti ohrozeného územia,
  • základné pokyny pre obyvateľstvo.

Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Koordináciu preskúšavania týchto systémov vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Varovanie zabezpečujú:

  1. prevádzkovateľ zdroja ohrozenia na ohrozenom území -  vybudovaným autonómnym systémom varovania,
  2. na ostatnom území v súlade so zákonom NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a vyhláškou MV SR č. 388/2006 Z. z. o zabezpečení technických a prevádzkových podmienok informačného systému CO v znení neskorších predpisov – krízový štáb, určené orgány štátnej správy, samosprávy a ďalšie právne subjekty.

Technické prostriedky varovania obyvateľstva:

V 21 km okolí JZ SE-EBO V-2 sú to elektronické sirény PAVIAN, riadené pomocou integrovaného rádiokomunikačného systému. Ovládanie systému varovania (aktivácia) je priamo z elektrárne. Sirénové jednotky sú elektricky napájané zo siete 230 V, so záložným napájaním z akumulátora na minimálne 72 hodín. Okrem výstražného zvukového signálu reprodukujú aj hovorené informácie. Systém je využiteľný pri vzniku rôznych mimoriadnych udalostí (napr. radiačné alebo chemické ohrozenie, požiar, ohrozenie vodou, vzdušný poplach, skúška sirén a pod.) Moderná technológia sirén umožňuje ich plnú programovateľnosť i diaľkovú diagnostiku, prehrávanie textových záznamov z digitálnej pamäte, ale aj lokálne slovné hlásenia cez mikrofón. Varovanie na ostatnom území sa realizuje formou miestneho spustenia elektromotorických poplachových sirén CO v obciach.

 

 

2. Duslo a.s. Šaľa   

 

 

 

 

  1. Informácie o zdroji ohrozenia

 

Podnik sa nachádza v okrese Šaľa na adrese:  č. 1236, 92703 Šaľa. Patrí k najvýznamnejším spoločnostiam chemického priemyslu na Slovensku. Počas svojej histórie sa vyprofiloval na výrobcu hnojív európskeho významu a globálneho dodávateľa gumárskych chemikálií. Okrem toho vyrába polyvinylacetátové a polyakrylátové lepidlá a disperzie a rôzne ďalšie špeciálne produkty.

Duslo a.s. Šaľa je zaradené do kategórie „B“ v zmysle zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Oblasť ohrozenia v jej okolí zasahuje aj do galantského okresu. Ohrozenie územia resp. obyvateľstva okresu Galanta môže nastať v dôsledku úniku nebezpečných chemických látok (NCHL)- anilínu resp. amoniaku. Havarijný plán podniku je postavený na výbere najhorších reprezentatívnych scenárov svojho druhu (disperzia, výbuch, požiar).

 

  1. Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí

 

Oblasť možného ohrozenia pri MU s únikom anilínu v Duslo a.s. Šaľa

Názov nebezpečnej chemickej látky:

Anilín

Vzdialenosť hranice oblasti:

10000 m

Ohrozené obce:

 osada Štrkovec v k. ú. Šoporňa, Kajal, Topoľnica

  • cca 2430 obyvateľov                              

 

Oblasť možného ohrozenia pri MU s únikom amoniaku v Duslo a.s. Šaľa

Názov nebezpečnej chemickej látky:

Amoniak  (Čpavok)

Vzdialenosť hranice oblasti ohrozenia:

 9400 m

Ohrozené obce:

osada Štrkovec v k. ú. Šoporňa, Kajal, Topoľnica

cca 2430 obyvateľov                              

   

Veľkosť a tvar zasiahnutej oblasti pri únikoch plynných nebezpečných látok závisí od viacerých faktorov, najmä od:

  • množstva uniknutej látky,
  • rýchlosti a účinnosti realizácie havarijných opatrení
  • do značnej miery od poveternostných podmienok v prízemnej vrstve atmosféry v danej lokalite.

Následky na zdraví po úniku nebezpečnej látky budú závisieť od úrovne realizácie protichemických opatrení (§ 3 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok) a tiež od množstva osôb, ktoré sa v danom čase nachádzajú na ohrozenom území. V prípade mimoriadnej udalosti (MU) v Dusle a.s. Šaľa, v rozsahu podľa najhorších  reprezentatívnych scenárov pre disperziu amoniaku resp., anilínu sa v postihnutých oblastiach t. j. aj na území iných okresov predpokladá celkové narušenie chodu života, dopravy, výroby a zásobovania obyvateľstva. Závažnosť takejto havárie spočíva v značnom rozsahu ohrozenia a v rýchlosti rozširovania nebezpečenstva. V rámci dopravy môžu byť zasiahnuté najmä: cesta I. triedy v smere - Galanta - Šaľa - Nové Zámky, cesty č. 573 (smer Šoporňa- Šaľa) a č. 5614 (smer Horné Saliby- Diakovce- Šaľa) a v železničnej doprave trať medzinárodného významu Bratislava - Šaľa - Nové Zámky - Štúrovo - MR.

Predpokladá sa čiastočné narušenie životného prostredia bez trvalých následkov. Nie je predpoklad, že dôjde k vzniku sekundárnych MU. Ďalšie následky vyplývajú z nebezpečných vlastností látok popísaných v časti 2.4.

 

  1. Úlohy a opatrenia po vzniku mimoriadnej udalosti  

 

  • varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb, organizácia informačného toku,
  • monitorovanie územia,
  • regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,
  • prvá predlekárska pomoc a neodkladná zdravotná starostlivosť,
  • evakuácia,
  • hygienická očista,
  • špeciálna očista terénu, budov a materiálu,
  • príprava a informovanie obyvateľstva,
  • ukrytie osôb,
  • individuálna ochrana osôb,
  • úlohy na materiálno-technické a finančné zabezpečenie realizácie prijatých opatrení
    1. Nebezpečné vlastnosti a označenie látok a prípravkov, ktoré by mohli spôsobiť MU

 

  1. Amoniak (Sk), Ammonia (En), CAS číslo: 7664-41-7

Trieda a kategória nebezpečenstva podľa Smernice EC 1272/2008 (CLP)

  • Nebezpečnosť pre zdravie:
  • H331 - Akútna toxicita, pri vdýchnutí – Kateg. 3 (CLP: Acute Tox. 3), nebezpečenstvo,
  • H314 - Žieravosť pre kožu - Kategória 1B  (CLP: Skin Corr. 1B), nebezpečenstvo,
  •  Fyzikálna nebezpečnosť:
  • H221- Horľavé plyny - Kategória 2  (CLP : Flam. Gas 2), výstraha,
  • H280 - Plyny pod tlakom- skvapalnené plyny (CLP: Press. Gas), výstraha,
  • Nebezpečnosť pre životné prostredie:
  • H400 Nebezpečnosť pre vodné prostredie- akútnej nebezpečnosti - Kategória 1 (CLP: Aquatic Acute 1), výstraha.
  • Výstražné piktogramy:

 

 

 

 

 

GHS06

- toxické látky

 

GHS04

- plyny  pod tlakom

GHS09 - látky nebezpečné  pre živ. prostr.

GHS05- korozívne

a žieravé látky

 

 

 

 

 

  • Výstražné slovo: Nebezpečenstvo
  • Výstražné upozornenie:

H221 - Horľavý plyn.

H280 - Obsahuje plyn pod tlakom, pri zahriatí môže vybuchnúť.

H314 - Spôsobuje vážne poleptanie kože a poškodenie očí.

H331 - Toxický pri vdýchnutí.

H400 - Veľmi toxický pre vodné organizmy.

  • Ďalšie informácie o nebezpečnosti:

EUH071 - Leptanie dýchacej sústavy.

 

Označenie pri preprave podľa medzinárodných predpisov (ADR, RID):

Číslo látky (UN-kód): 1005

Číslo nebezpečnosti (Kemlerov kód): 268 (2-plyn, 6-jedovatý, 8-žieravý)

 

Bezpečnostné značenie (nálepka)                     

                                                                                            2.3                              8

      

 

Charakteristika a nebezpečné vlastnosti  

Amoniak je pri bežnom tlaku a teplote bezfarebný plyn (teplota varu za normálnych podmienok je -33,5°C) s charakteristickým prenikavým, ostrým, silne dráždivým zápachom. V plynnom skupenstve je mierne ľahší ako vzduch. Je toxický, málo horľavý, za tepla (požiaru) sa rozkladá na nitrózne plyny, pri vyšších teplotách > 650° C je samovznietivý. V zmesi so vzduchom je v určitom rozmedzí koncentrácií výbušný. Je veľmi dobre rozpustný vo vode, s kyselinami reaguje za vzniku amónnych solí. Koroduje farebné kovy, galvanizované predmety, meď a zlúčeniny medi. Skladuje a prepravuje sa skvapalnený pod tlakom. Vytekajúca kvapalina prechádza rýchlo do plynnej fázy. Pri rozpínaní plynu sa môžu krátkodobo tvoriť hmly, ktoré sú ťažšie ako vzduch.

Dlhý účinok nižších koncentrácií vedie k poškodeniu podobnému ako u iných dráždivých látok. Sú to nepríjemnosti s podráždenými spojivkami, dráždenie sliznice nosohltanu, priedušiek a kašeľ. Vyššie koncentrácie poškodzujú oči. Pobyt vo vysokých koncentráciách (najmä v uzavretom priestore), má za následok pocit silného podráždenia dýchacích ciest, očí a môže dôjsť ku kŕčom a zavodneniu pľúc - edému.

Jeho následkom môže byť náhla smrť udusením. Styk s tekutinou vyvoláva ťažké omrzliny.

Nad hladinami vôd sa môžu vytvárať hmly a pary so silnými dráždivými účinkami. S vodou tvorí látka silne leptavú zmes aj pri zriedení. Vzhľadom k životnému prostrediu je veľmi toxický pre vodné organizmy (predovšetkým ryby), pričom významnú úlohu zohráva jeho veľmi dobrá rozpustnosť vo vode. Môže meniť pH - hodnotu ekologických systémov, spôsobuje okysľovanie pôd a podporuje eutrofizáciu vôd (premnoženie rias a siníc).

 

  1.  Anilín (SK), Aniline (EN), CAS číslo: 62-53-3

 

Označenie pri preprave podľa medzinárodných predpisov (ADR, RID):

Číslo látky (UN-kód): 1547

Číslo nebezp. (Kemlerov kód): 60 (jedovatá alebo zdraviu škodlivá látka)

Bezpečnostné značenie (nálepka):                                                                 6 

 

Jedovatá olejovitá bezfarebná až nahnedlá kvapalina s charakteristickým aromatickým zápachom, ťažšia ako voda. Na svetle hnedne. Vo vode je čiastočne rozpustná a tvorí s ňou jedovatú zmes. Prudko reaguje pri styku s oxidačnými činidlami a kyselinami. Je horľavá. Pri silnom zahriatí alebo požiari sa rozkladá za vzniku vysoko jedovatých pár, ktoré obsahujú nitrózne plyny. Pary sú ťažie ako vzduch a v určitom rozmedzí koncentrácie vytvárajú so vzduchom výbušnú zmes.

Kvapalina aj pary sa vstrebávajú i kožou. Anilín je silný krvný jed. Mení krvné farbivo (vzniká methemoglobulín) a poškodzuje červené krvinky (hemolýza). Následkom je poškodenie ľadvín a pečene. Počiatočný pocit dobrej pohody (anilínové opojenie) zvádza považovať situáciu za nevinnú. Alkohol nebezpečne zvyšuje jedovatosť anilínu. Pri väčších otravách sa prejavujú účinky na nervový systém. Pri ťažkej otrave nastáva hlboké bezvedomie. Príznaky: modré sfarbenie (cyanóza) začínajúce sa na perách a pod nechtami, veselá nálada, silné bolesti hlavy, nevoľnosť, zvracanie, slabosť, závrate,  možné poruchy srdcového rytmu, podráždenie močového mechúra, krvavý moč, problémy s dýchaním, eventuálne kŕče, bezvedomie.

 

  1. Informácie o spôsobe varovania obyvateľstva

 

Popis určeného varovného signálu, obsah slovnej informácie  a spôsob vyhlasovania konca ohrozenia je u vedený v bode 1.5.

 Varovanie na ohrozenom území sa realizuje autonómnym systémom (sirénami), vybudovaným a prevádzkovaným podnikom Duslo a.s. Šaľa.

 

 

 

  1. Mraziarne a.s. Sládkovičovo

a   

 

 

 

  1. Informácie o zdroji ohrozenia

 

Mraziarne a.s. je dislokovaná na  Košútskej 1342 v Sládkovičove. Predmetom činnosti je výroba mrazených výrobkov z ovocia, zeleniny, kuchynských polotovarov, mliečnych výrobkov, mrazených rýb a skladovanie a prenájom mraziarenských skladov. Podnik používa nebezpečnú chemickú látku (NCHL) chladivo R717 - amoniak, ktorý sa nachádza v chladiacom a mraziacom systéme objektu v plynnom a kvapalnom skupenstve.

 

  1. Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí

 

Oblasť možného ohrozenia pri mimoriadnej udalosti s únikom amoniaku v Mraziarňach a.s. Sládkovičovo

Názov nebezpečnej chemickej látky:

Amoniak  (Čpavok)

Vzdialenosť hranice oblasti ohrozenia:

Max. do 1000 m

Vzdialenosť pásma závažného zdravotného poškodenia

250 m

Ohrozená lokalita:

Časť mesta Sládkovičovo

– cca 4500 obyvateľov                               

Následky na postihnutom území

Havária na chladiacom resp. mraziacom zariadení v Mraziarňach a.s. Sládkovičovo môže spôsobiť ohrozenie okolia podniku a mesta v najhoršom prípade až do vzdialenosti 1000 m. Nepriaznivé účinky nebezpečnej látky v mieste havárie a v blízkom okolí pôsobia prakticky okamžite, takže vzniká časová tieseň na realizáciu opatrení pre zabezpečenie ochrany obyvateľstva ako sú varovanie, evakuácia resp. ukrytie v uzatvorených a utesnených budovách, najlepšie na 3. poschodí a vyššie.

 V dôsledku rozptylu plynného amoniaku sa predpokladá narušenie života, výroby a zásobovania obyvateľstva na zasiahnutom území. Pri najhoršom scenári bude postihnutá cestná doprava na väčšine miestnych komunikácií. Prízemný vietor prúdiaci od severu môže spôsobiť zasiahnutie železničnej dopravy na trati medzinárodného významu Bratislava - Šaľa - Nové Zámky - Štúrovo - MR.

 

  1. Úlohy a opatrenia po vzniku MU

 

Viď. bod 2.3.

 

  1. Nebezpečné vlastnosti a označenie látok a prípravkov, ktoré by mohli spôsobiť MU

 

Viď. bod 2.4.1. - amoniak.  

 

  1. Informácie o spôsobe varovania obyvateľstva

 

Signály -viď. bod 1.5.

Varovanie na ohrozenom území sa realizuje autonómnym systémom (sirénou), vybudovaným a prevádzkovaným podnikom Mraziarne a.s. Sládkovičovo.

 

 

 

 

  1. Lokálne stacionárne zdroje

a   

 

  1. Informácie o zdroji ohrozenia

 

Dislokácia zdroja ohrozenia

Prevádzkovateľ

Predmet

činnosti

NCHL

Hubert J.E. s.r.o., Sereď,

Hubert J.E. s.r.o., Vinárska 137, Sereď

Výroba šumivých vín

 a nápojov pre deti

Amoniak 

Termálne kúpalisko Vincov les

TKVL s.r.o., Fučíkova 340, Sládkovičovo

Prevádzkovanie termálneho kúpaliska

Chlór

Termálne kúpalisko Galandia  Galanta

Galandia s.r.o.,kpt. Nálepku 43/2373, Galanta

Prevádzkovanie termálneho kúpaliska

Chlór

Termálne kúpalisko Horné Saliby

Hosal Horné Saliby s.r.o., č.927

Horné Saliby

Prevádzkovanie termálneho kúpaliska

Chlór

Čerpacia stanica Jelka

ZsVS a.s., Za hydrocentrálou 4, Nitra

Dodávka pitnej vody

Chlór

 

  1. Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí

 

Dislokácia zdroja ohrozenia

Názov

 nebezpečnej  látky

Polomer oblasti ohrozenia (m)

Prevádzkovateľ

Hubert J.E. s.r.o. Sereď 

Amoniak

60

Hubert J.E. s.r.o. Sereď 

Termálne kúpalisko Vincov les

Chlór

97

TKVL s.r.o. Sládkovičovo

Termálne kúpalisko Galandia Galanta

Chlór

40

Galandia s.r.o. Galanta

Termálne kúpalisko Horné Saliby

Chlór

40

Hosal  Horné Saliby s.r.o.

Čerpacia stanica Jelka

Chlór

budova

ZsVS a.s. Nitra

 

Vzhľadom na miestny charakter havárií v uvedených prevádzkach sa nepredpokladá vážny zásah do života v obciach. Pre tieto typy havárií je charakteristické ich rýchle pôsobenie so vznikom časovej tiesne na realizáciu opatrení pre zabezpečenie ochrany obyvateľstva ako sú varovanie, evakuácia resp. ukrytie v uzatvorených a utesnených budovách, najlepšie na 3. poschodí a vyššie. Nie je predpoklad, že dôjde k vzniku sekundárnych mimoriadnych udalostí.

 

  1. Úlohy a opatrenia po vzniku MU

Viď. bod 2.3.

 

  1. Nebezpečné vlastnosti a označenie látok a prípravkov, ktoré by mohli spôsobiť MU

Viď. bod 2.4.1. - amoniak.  

 

  1. Chlór (SK),  Chlorine (EN), CAS číslo: 7782-50-5

 

Trieda a kategória nebezpečenstva podľa Smernice EC 1272/2008 (CLP)

  • Výstražné piktogramy:  

 

 

 

 

 

 

GHS06

- toxické látky

 

GHS04 - plyny

pod tlakom

GHS09 - látky nebezpečné pre život. prostr.

GHS03

- oxidačné látky

 

 

 

 

 

  • Výstražné slovo: Nebezpečenstvo
  • Výstražné upozornenie :

H270 - Môže spôsobiť alebo prispieť k rozvoju požiaru; oxidačné činidlo.

H280 - Obsahuje plyn pod tlakom, pri zahriatí môže vybuchnúť.

H330 - Smrteľný pri vdýchnutí.

H319 - Spôsobuje vážne podráždenie očí.

H315 - Dráždi kožu.                                                         

H400 - Veľmi toxický pre vodné organizmy.

  • Ďalšie informácie o nebezpečnosti::

 EUH071 - Leptanie dýchacej sústavy.

 

Označenie pri preprave podľa medzinárodných predpisov (ADR, RID):

 

Číslo látky (UN-kód): 1017;

Číslo nebezpečnosti (Kemlerov kód): 266 (2-plyn, 66- veľmi jedovatý)

 

Bezpečnostné značenie (nálepka):   2.3                                       8

 

 

Charakteristika a nebezpečné vlastnosti

Chlór je žltozelený, štipľavo zapáchajúci, jedovatý, žieravý, nehorľavý plyn. Je veľmi reaktívny. S mnohými prvkami reaguje za vzniku plameňa. Napadá kovy. S vodíkom tvorí traskavý plyn, ktorý pri prívode tepla a svetla exploduje. Plyn sa len nepatrne rozpúšťa vo vode.

Vyskytuje sa ako stlačený alebo skvapalnený v tlakových fľašiach, sudoch alebo cisternách. V kvapalnom stave je svetlý, bezfarebný. Po uvoľnení rýchlo prechádza do plynného stavu. Pri rozpínaní chlóru sa rýchlo tvorí veľké množstvo chladnej hmly. Plyn a hmla sú ťažšie ako vzduch.

Po inhalačnej expozícii sa objavuje kašeľ, bolesti na prsiach, zvracanie (v niektorých prípadoch krvavé), pocit dusenia a bolesti hlavy. Nadýchanie sa chlóru vedie k poleptaniam dýchacích ciest a pľúc. Je možný pľúcny edém, ktorý môže vzniknúť s oneskorením až 2 dní. Vyvoláva poleptanie očí a podráždenie kože, až po tvorbu pľuzgierov. Pri styku so skvapalnenou formou sa môžu vyskytnúť omrzliny.

Nad hladinami vôd sa môžu vytvárať jedovaté leptavé zmesi. Chlór reaguje s mnohými anorganickými a organickými látkami spravidla za uvoľnenia tepla. Organické látky môžu v plynnom chlóre horieť. Z biologického hľadiska má látka vysokotoxické účinky na vodu. Je nebezpečná najmä pre ryby a vodné organizmy. S vodou tvorí toxické zlúčeniny aj napriek riedeniu.

 

  1. Informácie o spôsobe varovania obyvateľstva

 

Signály -viď. bod 1.5. Varovanie - najmä miestnym rozhlasom.

 

 

 

  1. Prepravy nebezpečných látok    

a   

 

 

 

  1. Informácie o zdrojoch ohrozenia

 

Zdroje sú určené prepravnou trasou. Označenie trás je centrálne ustanovené. Písmenom C sa označujú cestné komunikácie, písmenom Ž železničné trate. V okrese Galanta sú to tie, z ktorých aspoň časť prechádza jeho územím:  

Prepravné trasy

Označenie

Smer

C3

diaľnica D61- Bratislava- Trnava- Sereď- Báb- Nitra

C5

Trnava- Sereď– Galanta– Dunajská Streda– Veľký Meder- Medveďov

C7

Senec – Sládkovičovo – Galanta – Šaľa

C13

Topoľčany– Hlohovec– Sereď

Z3

Kúty- Jablonica- Smolenice- Trnava- Sereď- Galanta- Šaľa

Z4

Bratislava–Galanta–Šaľa (Štúrovo alebo Komárno)

            Čas vzniku, typ ani podmienky takýchto udalostí nie je možné jednoznačne vopred stanoviť.

 

  1. Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí

 

            Vyhláška MV SR č. 533/2006 Z. z. o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov ustanovuje určovanie oblastí ohrozenia až po vzniku mimoriadnej udalosti takéhoto charakteru. Ohrozenie môže vzniknúť v okolí železničných tratí resp. cestných komunikácií.

V zmysle § 7 ods. 2 písm. b) citovanej vyhlášky, ak pri preprave nebezpečných látok nie je známy druh nebezpečnej látky na účely okamžitého zásahu sa za bezpečný priestor, v ktorom sa výskyt nebezpečnej látky nepredpokladá, považuje priestor vzdialený najmenej 100 metrov od miesta výskytu nebezpečnej látky.

Následky na postihnutom území a životnom prostredí závisia od množstva a druhu uniknutej látky a jej nebezpečných vlastností.

 

  1. Úlohy a opatrenia po vzniku MU

 

Viď. bod 2.3.

  

  1. Nebezpečné vlastnosti a označenie látok a prípravkov, ktoré by mohli spôsobiť MU

 

  1. Kyselina sírová (Sk), roztoky ≥ 51%, Sulphuric acid (En),  CAS číslo: 7664-93-9

 

 Označenie pri preprave podľa medzinárodných predpisov (ADR, RID):

Číslo látky (UN-kód): 1830                     

Číslo nebezpečnosti (Kemlerov kód): 80 (8-žieravá)

Bezpečnostné značenie (nálepka):                                                 8        

 

 

Charakteristika a nebezpečné vlastnosti

Bezfarebná, bez zápachu, hygroskopická, s vodou dobre miešateľná, jedovatá kvapalina. Jej pary sú ťažšie ako vzduch. Látka nesmie prísť do styku s vodou, alkalickými kovmi, amoniakom, oxidmi fosforu, fosforom, lúhmi, kyselinami, hydridmi, permanganátmi, dusičnanmi, karbidmi, organickými rozpúšťadlami, a. i..

Pary spôsobujú silné dráždenie, resp. poleptanie očí, dýchacích ciest a pokožky. Styk s kvapalinou vedie k vážnemu poškodeniu tkanív (najťažšie formy chemických popálenín III. stupňa až hĺbkové zuhoľnatenie postihnutých častí.  Koncentrovaná kyselina odvodňuje a spôsobuje bolestivé rany.

Príznaky - pálenie očí a pokožky, nosnej a hrtanovej sliznice, silné dráždenie na kašeľ, dýchacie ťažkosti, pri požití prudká pálivá bolesť dutiny ústnej a zažívacieho traktu, bolesti brucha, črevné a žalúdočné poruchy, nevoľnosť, zvracanie až šokový stav.

Ekologické informácie: je toxická pre ryby a planktón, aj v zriedenej forme má žieravé účinky, nespôsobuje biologický nedostatok kyslíka, znehodnocuje zdroje pitných, povrchových vôd a pôdu, posúva hodnoty pH.   Škodlivinu je zakázané vypúšťať do akýchkoľvek zdrojov vôd a do pôdy.

 

  1. Pentán (Sk), Pentane (En), CAS číslo: 109-66-0

 

Označenie pri preprave podľa medzinárodných predpisov (ADR, RID):

Číslo látky (UN-kód): 1265

Číslo nebezpečnosti (Kemlerov kód): 33 (ľahko vznetlivá kvapalina)

Bezpečnostné značenie (nálepka):                                                        3                

 

 

 

 

 

 

 

Pentán je veľmi horľavá prchavá bezfarebná kvapalina bez zápachu, prípadne benzínového zápachu.  Je ľahší  ako voda, vo vode málo rozpustný. Pary sú ťažšie ako vzduch (relatívna hustota pár = 2,49). Výpary môžu tvoriť so vzduchom výbušnú zmes pri normálnych teplotách. Môže sa elektrostaticky nabíjať. Reaguje s oxidačnými činidlami. Pri úniku do kanalizácie hrozí nebezpečenstvo výbuchu.

Vysoké koncentrácie pár majú narkotický účinok, môžu spôsobiť ospalosť alebo závraty a poruchy srdcového rytmu. Dlhodobé vdychovanie môže vyvolať edém a zápal pľúc. Kvapalina dráždi oči a pokožku.  Opakovaná expozícia môže spôsobiť vysušenie alebo popraskanie pokožky. Symptómy: únava, bolesti hlavy, závrat, poruchy srdcového rytmu, bezvedomie, zastavenie dýchania.

Ak prenikne do pôdy alebo vody, môže ohroziť dodávku pitnej vody. Pentán je jedovatý pre vodné organizmy. Vo vodnej zložke životného prostredia môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé účinky.   

 

  1. Kyselina dusičná (Sk), roztoky ≥ 70%, Nitric acid (En), CAS č.: 7697-37-2

 

Označenie pri preprave podľa medzinárodných predpisov (ADR, RID):

Číslo látky (UN-kód): 2031

Číslo nebezpečnosti (Kemlerov kód): 885 (silne žieravá horenie podporujúca látka)

Bezpečnostné značenie (nálepka):     

 

                                                           5.1                                               8            

 

 

Nehorľavá, bezfarebná až hnedá, štipľavo páchnuca, s vodou neobmedzene miešateľná, na vlhkom vzduchu dymiaca jedovatá kvapalina ťažšia ako voda. Je stála iba v zriedenom stave.  Vyvíja na vzduchu vysoko jedovaté hnedé až žlté pary, ktoré sú ťažšie ako vzduch. Reaguje s kovmi za vzniku vodíka a nitróznych plynov, pri styku s horľavými  resp. organickými látkami hrozí nebezpečenstvo vzniku samovznietenia.

Pary spôsobujú ťažké poleptanie očí, dýchacích ciest, pľúc i kože. V ťažkých prípadoch je možný edém pľúc. Môže sa prejaviť s oneskorením až do 2 dní. Pri nadýchaní je preto v každom prípade potrebné lekárske ošetrenie. Vysoké koncentrácie pár (nitróznych plynov) spôsobujú poruchy centrálneho nervového systému. Styk s tekutinou vedie k ťažkému poleptaniu zasiahnutých častí tela. Rany sa hoja neobyčajne pomaly. Príznaky: pálenie a bolesti očí, slizníc - nosných, hltanových a kože, dýchavičnosť.

Kyselina dusičná je nebezpečná pre zdroje pitnej vody. Je toxická pre ryby a planktón.

  1. Anilín (Sk), Aniline (En), CAS číslo: 62-53-3

 

Viď bod 2.4.2.

 

  1. Informácie o spôsobe varovania obyvateľstva

 

Ak pri preprave nebezpečných látok dôjde k mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, pri príprave a zabezpečovaní ochrany osôb, ktoré môže ohroziť,

a)         dopravca nebezpečných látok sa podieľa na vyrozumení osôb, regulácii pohybu osôb a dopravných prostriedkov, likvidácii úniku nebezpečných látok, ak to nepatrí do pôsobnosti orgánov štátnej správy alebo obcí,

b)         prepravca nebezpečných látok spolupracuje s orgánmi miestnej štátnej správy a s obcami pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, a to spôsobom, ktorý vedie k zníženiu ohrozenia

 

 

 

  1.  Vodná stavba (VoS) Liptovská Mara (LM

a   

 

 

 

  1. Informácie o zdroji ohrozenia

 

Vodná stavba sa nachádza sa v okrese Liptovský Mikuláš na území Žilinského kraja. Je zaradená do kategórie I s úžitkovým objemom 320,60 miliónov m3. Stojí na hornom toku rieky Váh v riečnom km 338,4 nad obcou Vlachy a osadou Vlašky. Priehradná hrádza je zemná s návodným hlinitým tesnením. Pod priehradou je hrádza vyrovnávacej nádrže Bešeňová v riečnom km 335,22.

 

  1. Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí

 

Uvoľnený objem vody porušením priehrady VoS pri hladine v nádrži 564,89 m n.m. dosiahne maximálne výšky prielomovej vlny v Žilinskom a Trenčianskom kraji. Výška prielomovej vlny v údolí Váhu v Trnavskom kraji spôsobí hlavné škody nie veľkou rýchlosťou, ale dĺžkou trvania. Z toho dôvodu by bolo potrebné čo najrýchlejšie odviesť masy vody späť do koryta Váhu.

Čelo záplavovej vlny s výškou 1 m nad brehom rieky Váh by dosiahlo severnú hranicu okresu Galanta pri obci Šintava za 39 h 15 min. Voda so súčasným rozširovaním hraníc zaplaveného územia by postupovala smerom na južnú hranicu okresu s priemernou rýchlosťou 1,8 m/s a obec Kajal by zasiahla za 70 h 30 min. s výškou vody 1,78 cm. V tomto časovom rozpätí by došlo k zaplaveniu 8 obcí a ich priľahlých častí. Vo vyhodnotení ničivých účinkov prielomovej vlny vypracovanom Stavebnou fakultou STU Bratislava sa uvádza nasledujúce zaplavenie v obciach: Šintava - okrajovo (24 ohrozených obyvateľov), Sereď – 80% (16214 obyvateľov), Veľká Mača-50% (2617), Malá Mača-70% (406), Gáň-80% (716), Sládkovičovo-20% (1093), Galanta-10% (2015), Kajal-20% (302) s celkovým počtom ohrozených obyvateľov - 23387.

 

  1. Úlohy a opatrenia po vzniku MU

 

      Na území ohrozenom účinkami prielomovej vlny v okrese Galanta v prípade možného rozrušenia a po rozrušení VoS Liptovská Mara  realizovať nasledovné základné a doplnkové  opatrenia:

I.  Základné opatrenia

1.   monitorovanie a vyhodnocovanie následkov mimoriadnej udalosti na zaplavenom území,

2.   varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb o vzniku prielomovej vlny,

3.   evakuácia obyvateľstva a zvierat,

4.   ochrana (vyvezenie) dôležitých zariadení,

5.   zníženie zásob nebezpečných látok, zamedzenie ich úniku,

6.   zabezpečenie príprav na vykonanie záchranných prác,

7.   zdravotnícka pomoc obyvateľstvu a odsun postihnutých osôb,

8.   regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov.

 

II.  Doplnkové opatrenia

1.   deratizácia, dezinfekcia a dezinsekcia,

2.   veterinárne opatrenia na úseku veterinárnej starostlivosti.

 

Poznámka: Vymenované opatrenia sú plánované aj pre prípad MU na VoS Kráľová a VoS Horné Orešany. 

 

  1. Informácie o spôsobe varovania obyvateľstva

 

Varovanie pri ohrození ničivými účinkami vody sa vykonáva varovným signálom „Ohrozenie vodou" - šesťminútovým stálym tónom sirén..

Koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje signálom „Koniec ohrozenia" - dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania. Varovné signály a signál „Koniec ohrozenia" sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov

Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Koordináciu preskúšavania týchto systémov vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

 

 

 

  1.  Vodná stavba (VoS) Kráľová

a   

 

 

 

  1. Informácie o zdroji ohrozenia

 

Vodná stavba leží na Váhu medzi rkm 44,2 a  rkm 78,6. V Seredi nadväzuje v rkm 78,6 na koryto Váhu v upravenom úseku. Je zaradená do I. kategórie s celkovým obsahom nádrže 65,47 mil.m3.

 

  1. Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí

 

Simulácia rozrušenia hrádze bola uskutočnená pri bežných hydrologických podmienkach (prítok do nádrže je konštantný a má hodnotu dlhodobého priemerného ročného prietoku Qa) a pri maximálnej prevádzkovej hladine na kóte 124,00 m n.m. pre alternatívy č. 1,2,3,4. Pre každú z nich je v zátvorke uvedený najväčší modelovaný prietok v profile prietrže v [m3.s-1] a čas jeho dosiahnutia:   

Alternatíva 1 – prietrž ľavostrannej hrádze nad Zimným prístavom (2 077,2 m3.s-1 a nastane v čase 4h a 15 min. po porušení hrádze). Škody by vznikli predovšetkým na objektoch vodnej stavby, na toku pod hrádzou, ale i na budovách v nižšie položených častiach, ktoré sa nachádzajú v medzi hrádzovom priestore.

Alternatíva 2 – porušenie ľavostrannej hrádze pod Šoporňou (697,4 m3.s-1 a nastane v čase 6h a 50 min. po porušení hrádze). Okrem škôd na objektoch vodnej stavby - hrádze - by vznikli aj na území pod hrádzou, na komunikáciách (najmä ceste č. 573 Šoporňa- Šaľa) a ich mostných konštrukciách, ale i na obytných budovách v nižšie položených častiach obce Šoporňa 20% zaplavenie, 828 ohrozených obyvateľov).

Alternatíva 3 –prietrž pravostrannej hrádze v mieste odber. objektu pre závlahy v km 0,388 (697,7 m3.s-1 a nastane v čase 7h po porušení hrádze). Záplava by zasiahla objekty vodnej stavby - hrádzu, územie pod hrádzou, železničnú trať č. 130 v úseku Galanta- Šaľa, komunikácie, mosty, ale i katastrálne územia obcí: Kajal na 90% (1361 ohrozených obyvateľov) a Topoľnica na 100 %  (807 obyvateľov) vrátane obytných budov. Celkový počet ohrozených je 2168.

Alternatíva 4 – porušenie pravostrannej hrádze nad Váhovcami (460,5 m3.s-1 a nastane v čase 3h a 50 min. po porušení hrádze). Ničivé účinky prielomovej by sa prejavili predovšetkým na objektoch vodnej stavby - hrádze, na území pod hrádzou, na komunikáciách a ich mostných konštrukciách, ale i na obytných budovách v nižšie položených častiach obcí zasiahnutých prielomovou vlnou. Zaplavenie sa týka obce Kajal na 90% (1361 obyvateľov), osady Gorazdov dvor na 100% (57 obyvateľov), Topoľnica na 100% (807 obyvateľov) a Váhovce na 85% (1768 obyvateľov). Počet ohrozených osôb v rámci tejto alternatívy je 3993.

 

  1. Úlohy a opatrenia po vzniku MU

 

Uvedené v bode 6.3. pri zdroji ohrozenia VoS Liptovská Mara. 

 

  1. Informácie o spôsobe varovania obyvateľstva

 

Uvedené v bode 6.4. pri zdroji ohrozenia VoS Liptovská Mara. 

 

 

  1.  Vodná stavba (VoS) Horné Orešany

a   

 

 

 

  1. Informácie o zdroji ohrozenia

 

Vodná stavba Horné Orešany sa nachádza v okrese Trnava nad obcou Horné Orešany, asi 150 m od obce, na vodnom toku Parná. Správcom a prevádzkovateľom je  SVP š.p. o.z. Šaľa. Na základe metodiky pre spracovanie dokumentácie CO obyvateľstva v pôsobnosti  MŽP SR č. 8356/2007-1.5 z júna 2007 VoS Horné Orešany je zaradená do II kategórie. Celkový obsah nádrže je 3,81 mil. m3.

 

  1. Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí

 

V oblasti ohrozenia sa nachádza 12 obcí z toho tri z okresu Galanta. Konkrétne sú to obce Hoste, so zaplavením 90 % rozlohy katastra (ohrozenie 441 osôb), Malá Mača 60% katastra (348 osôb) a mesto Sládkovičovo s 5% zaplavení (273 osôb). Oblasť ohrozenia zahŕňa celkom 1062 obyvateľov. Kulminácia prielomovej vlny v obciach sa predpokladá medzi 8 h. 34 min. a 12h. 05 min.

 

  1. Úlohy a opatrenia po vzniku MU

 

Uvedené v bode 6.3. pri zdroji ohrozenia VoS Liptovská Mara. 

  1. Informácie o spôsobe varovania obyvateľstva

 

Uvedené v bode 6.4. pri zdroji ohrozenia VoS Liptovská Mara. 

 

 

 

  1. Všeobecné ustanovenia

a   

 

 

 

 

  1. Úlohy a opatrenia po vzniku mimoriadnej udalosti

 

Po vzniku mimoriadnej udalosti a vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú základné úlohy a opatrenia:

  • záchranné práce

 silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia

  • obce, mestá, Okresný úrad Galanta vedú zoznamy využiteľných síl a prostriedkov pri záchranných prácach v rámci svojho územného obvodu,
  • evakuácia
  • dotknuté obce, mestá a Okresný úrad Galanta majú pre plánovanú evakuáciu spracované plány evakuácie v zmysle vyhlášky MV SR č. 328/2012 Z. z. o zabezpečovaní evakuácie v znení neskorších predpisov,
  • núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie 
  • obce, mestá a Okresný úrad Galanta majú spracovaný prehľad ubytovacích a stravovacích zariadení využiteľných v prípade mimoriadnej udalosti na zabezpečenie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania, ktorý je súčasťou plánu núdzového zásobovania a núdzového ubytovania,
  • podľa potreby obce uzatvárajú s prevádzkovateľmi ubytovacích a stravovacích zariadení dohody o zabezpečení núdzového zásobovania a núdzového ubytovania.
  •             použitie potrebných základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, ku ktorým patria:
    • základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému:

    -  hasičský a záchranný zbor

    -  poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby

    -  kontrolné chemické laboratóriá CO

    -  horská záchranná služba

    -  banská záchranná služba

  • ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému:

    -  ozbrojené sily Slovenskej republiky,

    -  obecné (mestské) hasičské zbory,

    -  závodné hasičské zbory,

    -  pracoviská vykonávajúce štátny dozor alebo činnosti podľa osobitných predpisov

    -  jednotky civilnej ochrany,

    -  obecná polícia,

    -  Slovenský červený kríž,

    -  iné právnické osoby a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku

 

 

  1. Záchranné práce

 

Záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.

Záchranné práce vykonávajú záchranné zložky integrovaného záchranného systému, útvary Policajného zboru a osoby povolané na osobné úkony.

Činnosť pri záchranných prácach obsahuje najmä

  • varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou a aj pri zmenách situácie počas vykonávania záchranných prác,
  • vykonanie prieskumu a pozorovania na postihnutom území, ktorého cieľom je vyhľadať postihnuté osoby mimoriadnou udalosťou, vyznačiť kontaminované a životu nebezpečné úseky,
  • vyslobodzovanie postihnutých osôb z trosiek zničených a narušených budov, vrakov dopravných prostriedkov, ochranných stavieb, zo zaplavených priestorov a z horiacich budov,
  • prívod vzduchu a vody osobám v zavalených priestoroch a ochranných stavbách,
  • individuálnu ochranu osobám v kontaminovanom priestore a ich odsun z tohto priestoru,
  • poskytnutie prvej predlekárskej pomoci a neodkladnej zdravotnej starostlivosti zraneným osobám vrátane odsunu postihnutých do zdravotníckych zariadení,
  • lokalizáciu a likvidáciu požiarov ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky,
  • kontrolu kontaminovania a ožiarenia osôb, kontrolu kontaminovania územia, ovzdušia a budov,
  • poskytnutie jódovej a špeciálnej profylaxie,
  • hygienickú očistu postihnutých osôb,
  • likvidáciu úniku nebezpečných látok a zabránenie ich šíreniu,
  • špeciálnu očistu a dezaktiváciu územia, budov, priestorov, dopravných prostriedkov a komunikácií nevyhnutných pre činnosť nasadených síl a prostriedkov,
  • dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu územia, budov, priestorov, dopravných prostriedkov a komunikácií nevyhnutných pre činnosť nasadených síl a prostriedkov,
  • reguláciu pohybu osôb a dopravných prostriedkov na postihnutom území,
  • uzavretie postihnutého územia,
  • ochranu postihnutých osôb a nasadených síl a prostriedkov pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi a následkami mimoriadnej udalosti,
  • odsun nezranených osôb z postihnutého územia,
  •   núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie osôb, ktoré sú následkom mimoriadnej udalosti bez základných životných potrieb,
  •  poskytnutie veterinárnej pomoci postihnutým a ohrozeným zvieratám a vykonanie veterinárnej očisty,
  •  odpojenie poškodených rozvodných sietí a zariadení ohrozujúcich postihnuté osoby, nasadené sily, prostriedky a majetok,
  •  pozorovanie postihnutého územia a kontrolné merania,
  •  spevňovanie alebo strhávanie poškodených stavieb, budov a konštrukcií ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky,
  •  uvoľňovanie zahataných vodných tokov,
  •  uvoľňovanie určených cestných komunikácií a železničných tratí, vytvorenie priechodov a  prejazdov potrebných na vykonávanie záchranných prác a odsun postihnutých osôb,
  •  čerpanie a vypúšťanie vody zo zaplavených častí budov a územia, kde sa vykonávajú záchranné práce,
  •  zachytávanie ropných produktov na vodných tokoch a plochách,
  •  identifikáciu, odsun a pochovávanie usmrtených osôb,
  •  uskladňovanie, odsun a likvidáciu kontaminovaného materiálu a ekologickú asanáciu zvyškov nebezpečných látok,
  •  psychologickú pomoc a duchovnú pomoc.
    1. Pre prípad mimoriadnej udalosti sú fyzické osoby povinné

 

  1. dodržiavať pokyny okresných  úradov, obcí, ako aj iných právnických osôb a fyzických osôb uvedených v § 16 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane
  2. riadiť sa ich pokynmi na ukrytie a evakuáciu,
  3. vykonávať opatrenia na ochranu potravín, vody, zvierat a krmív, ktoré vlastnia alebo sú im zverené,
  4. plniť úlohy v jednotkách a zariadeniach civilnej ochrany podľa určenia a zaradenia a na plnenie úloh sa vopred pripraviť,
  5. vykonávať časovo obmedzené práce pre civilnú ochranu súvisiace s bezprostrednou ochranou života, zdravia a majetku,
  6. poskytnúť vecné prostriedky, ktoré vlastnia alebo užívajú,
  7. poskytnúť potrebné priestory a prostriedky na núdzové ubytovanie osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou, ako aj osobám, ktoré vykonávajú záchranné práce.

Povinnosti uvedené pod písm. e), f) a g) nie je fyzická osoba povinná splniť v prípade, ak by tým vystavila vážnemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby alebo ak jej v tom bránia iné dôležité okolnosti.

 

  1.   Podrobnosti o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace

           s plánom ochrany    

 

 

Podrobnosti a ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva je možné získať na Okresnom úrade Galanta, odbor krízového riadenia, na ul. Nová Doba č. 1408/31, alebo na tel. č. 031/7886 124 resp. 0905 237 425.

V prípade povodní úlohy a povinnosti orgánov štátnej správy pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami sú dané povodňovým plánom. Obec vykonáva prenesený výkon štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami a spracováva Povodňový plán záchranných prác obce.

 

 

  1.  Odkaz na obmedzenia vyplývajúce z ochrany dôverných informácií

  a utajovaných skutočností

 

 

Informácie sa zverejňujú v súlade so zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Nevzťahujú sa na ne žiadne obmedzenia vyplývajúce zo zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

Verejnosť má možnosť sa vyjadriť k uvedeným informáciám do 30 dní po zverejnení poslednej aktualizácie na Okresnom úrade Galanta, Nová Doba č. 1408/31. Opodstatnené pripomienky sa zohľadnia pri aktualizovaní Plánu ochrany obyvateľstva.

 

Zverejnené dňa:                                    27. mája 2011

Dátum poslednej aktualizácie:           30. marca 2016

čo má každý vedieť v prípade ohrozenia

varovné  signály

odporúčania pre obyvateľstvo pre MU

výpis z analýzy územia GA