Obec Čierna Voda
925 06 Čierna Voda
Tel: 031/784 83 24
Mobil: 0911 211 862
E-mail: ciernavoda@ciernavoda-nyek.sk
Čierna Voda
Čierna Voda
Feketenyék
INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ
(podľa §15a zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva
v znení neskorších predpisov )
Obvodný úrad Galanta v súlade s § 14, ods. 1 písm. p) a § 15a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov zverejňuje na svojej internetovej stránke informácie pre verejnosť, ktoré zahŕňajú:
1)informácie o zdroji ohrozenia, možnom rozsahu mimoriadnej udalosti a následkov na postihnutom území a životnom prostredí,
2)nebezpečné vlastnosti a označenie látok a prípravkov, ktoré by mohli spôsobiť mimoriadnu udalosť,
3)informácie o spôsobe varovania obyvateľstva a o záchranných prácach,
4)úlohy a opatrenia po vzniku mimoriadnej udalosti,
5)podrobnosti o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva v rámci územného obvodu,
6)odkaz na obmedzenia vyplývajúce z ochrany dôverných informácií a utajovaných skutočností.
Mimoriadnou udalosťou (MU) sa rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa alebo teroristický útok, pričom:
a) živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok,
b) havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok,
c) katastrofa je mimoriadna udalosť (MU), pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.
Ohrozenie je obdobie, počas ktorého sa predpokladá nebezpečenstvo vzniku alebo rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.
1. INFORMÁCIE O ZDROJOCH OHROZENIA, O MOŽNOM ROZSAHU
MU A NÁSLEDKOV NA POSTIHNUTOM ÚZEMÍ A ŽIVOTNOM
PROSTREDÍ
1.1. ŽIVELNÉ POHROMY
1.1.1. Povodne a záplavy z povrchových vodných tokov
Zdroje:
Povrchové vodné toky na území obvodu tvorené sieťou vzájomne rozlične poprepájaných riek, riečok, potokov a kanálov. Na základe veľkosti ich objemového prietoku a potenciálne i z hľadiska ohrozenia povodňami a záplavami sú najvýznamnejšie rieky Váh, Malý Dunaj, Čierna Voda a Dudváh. Menšie nebezpečenstvo predstavujú riečky Gidra a Salibský Dudváh. Malé vodné toky ako Šárd, Zajarčie, Derňa resp. umelo vytvorené kanály znamenajú najmenšie riziká.
Možný rozsah mimoriadnej udalosti (MU) a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Oblasti možného ohrozenia povodňami a záplavami sú dislokované predovšetkým v okolí uvedených vodných tokov. K častým záplavám spätnými vodami pri vysokej hladine Váhu dochádza hlavne v obciach Dolný Chotár, Kráľov Brod a Trstice. Vyliatie jeho koryta sa často vyskytuje aj v lokalite autokempingu Sereď. Náhle zvýšenie hladín menovaných riek a prudké zrýchlenie toku vody môže vytvárať riziká ohrozenia životov a zdravia obyvateľov v dôsledku tvorby silného prúdu vody. Ten môže mať potenciál na strhávanie prekážok ktoré má v ceste, alebo ich poškodzovať, a to vrátane mostov, dopravných komunikácií, elektrických stĺpov atď. Následkom sú problémy s dodávkami energií, zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou, potravinami. Podmienky na bývanie občanov v domoch sú na určitú dobu obmedzené alebo úplne znemožnené. Povodne sú spravidla sprevádzané veľkými materiálnymi škodami. Na zaplavených územiach dochádza k znehodnoteniu úžitkových vlastností budov, obytných priestorov, pivníc, priemyselných stavieb a pod. Negatívny je tiež vplyv na celkové životné prostredie, v dôsledku úhynu vegetácie znečistenia zdrojov pitnej vody, premnoženia plesní a iných choroboplodných mikroorganizmov.
1.1.2. Mimoriadne javy poveternostného a klimatického charakteru
Zvýšenie hladiny podzemných vôd
Zdroje:
Dlhotrvajúce výdatné dažde a/alebo masívnejšie topenie snehov spôsobujú zvýšenie hladiny spodných vôd prípadne vytváranie stojatých jazier na teréne.
Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Najčastejšie sa vyskytujú v obci Váhovce a Horné Saliby. V prípade plošného zdvihnutia podzemných vôd tieto zaplavujú nielen pivnice a suterénne priestory budov ale vytvárajú aj plošné jazerá na povrchu terénu a poliach, kde ničia úrodu resp. znemožňujú realizáciu poľnohospodárskych prác. Následky bývajú podobné ako v prípade povodní (viď. časť 1.1.1.), avšak celkovo s menším dopadom na bežný život, najmä pokiaľ ide o dodávky energií a zásobovanie resp. potrebu evakuácie obyvateľov.
Možnosť výskytu snehových kalamít
Zdroje:
Veterné počasie, rovinatý charakter terénu v obvode a nedostatok prirodzených vetrolamov zapríčiňujú v zimnom období výskyt snehových kalamít, hlavne na cestných úsekoch kolmých na prevládajúce smery vetra. Zložitá situácia sa môže vytvoriť v dôsledku dopravných havárií, alebo v zimnom období na úsekoch s nebezpečenstvom tvorby snehových závejov.
Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Snehové kalamity sa v obvode často vyskytli na nasledujúcich pozemných komunikáciách:
štátna cesta I/62 - úsek V. Mača - Sereď
štátna cesta II/507 - Nebojsa - Sereď
štátna cesta II/507 - úsek Vinohrady nad Váhom - Dvorníky
križovatka štátnych ciest I/51 - III/5623 Pata - Šoporňa.
štátna cesta II/507 - úsek Čierny Brod – Galanta
štátna cesta II/573 – úsek Šoporňa - Šaľa
štátna cesta III/5081 - Galanta – Košúty
štátna cesta III/5084 – úsek Kajal - Váhovce
štátna cesta III/5074 - úsek Tomášikovo - Horné Saliby
Sú to prevažne cesty II. a III. triedy. Takéto mimoriadne udalosti majú za následok ich nezjazdnosť a z toho vyplývajúce problémy so zásobovaním obcí resp. poskytovaním neodkladnej zdravotníckej pomoci.
1.1.3. Veľké lesné požiare
Zdroje:
Lesy sú zachované hlavne v inundačnom území rieky Váh a Malý Dunaj.
Možný rozsah mimoriadnej udalosti a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Plošne a polohovo významnejšie lesy s uvedením možného ohrozenia: - Vincov les neďaleko Sládkovičova (Termálne kúpalisko); - les medzi Pustými Úľanmi a Sládkovičovom (P. Úľany); - národná prírodná rezervácia Dubník pri Vinohradoch (Vinohrady n/V); - les pri Seredi (Autocamping, Sereď); - les v okolí Šoporne (Šintava, Šoporňa); - Mačiansky háj (Veľká Mača); - les pri Vozokanoch a Tomášikove (Tomášikovo, Vozokany); - les pri Trsticiach (Trstice).
Okrem priameho nebezpečenstva a následkov ohňa môže spôsobiť nepriaznivý vplyv na obyvateľstvo a životné prostredie aj tvorba hustého dymu v prípade ich požiaru.
1.1.4. Ohrozenie seizmickou činnosťou, zosuvmi pôdy, skál a lavín
Zdroje:
Podľa údajov Geofyzikálneho ústavu SAV Bratislava z pozorovaných zemetrasení na Slovensku za obdobie rokov 1034 – 1990, galantský obvod nie je ohrozený seizmickou činnosťou. Z jeho geografického charakteru vyplýva, že územia tvorené horninami náchylnými k zosúvaniu sa nachádzajú len v jeho severnej časti. Zosuvy pôdy zo svahov sa vyskytujú v katastri obce Vinohrady nad Váhom. Oblasti ohrozenia lavínou prípadne zosuvmi skál sa vzhľadom na veľmi mierne členitý terén hodnoteného teritória nevyskytujú.
1.2. HAVÁRIE
1.2.1. Závažné priemyselné havárie
Zdroje:
Sú to podniky zaradené do kategórie „A“ alebo „B“ v zmysle zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Takým je Duslo a.s. Šaľa, ktorý je zaradený do kategórie „B“. Oblasť ohrozenia v jeho okolí zasahuje aj do galantského obvodu. Ohrozenie územia resp. obyvateľstva obvodu Galanta môže nastať v dôsledku úniku nebezpečných chemických látok (NCHL)- chlóru resp. amoniaku. Filozofia celopodnikového havarijného plánu je postavená na výbere najhorších reprezentatívnych scenárov svojho druhu (disperzia, výbuch, požiar).
Možný rozsah mimoriadnej udalosti a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Únik amoniaku v Dusle a.s. Šaľa
Z citovaného hodnotenia vplyvu vyplýva, že najväčší polomer oblasti ohrozenia môže byť dosiahnutý pri úniku amoniaku z potrubia na dne zásobníka.
Názov nebezpečnej chemickej látky:
Amoniak (Čpavok)
Vzdialenosť hranice oblasti:
9400 m
Rozloha 1):
27 800 ha z toho 19 500 na území obvodu Galanta
Ohrozené obce:
osada Štrkovec v k. ú. Šoporňa – cca 130 obyvateľov
Časové faktory ohrozenia2):
Poznámky: 1. Rozloha platí pre kruhovú oblasť,
2. Údaje sú vypočítané pre vzdialenosť 6,5km, t.j. vzdialenosť osady Štrkovec
(v - rýchlosť prízemného vetra, t- čas začiatku ohrozenia).
Únik chlóru v Dusle a.s. Šaľa
Identifikovaných bolo dvanásť havarijných scenárov disperzie chlóru. Najväčší nežiaduci vplyv na okolie podniku má disperzia unikajúcej zmesi plynu s kvapalným chlórom zo železničnej cisterny s kapacitou 52 t chlóru.
Názov nebezpečnej chemickej látky:
Chlór
Vzdialenosť hranice oblasti:
9100 m
Rozloha 1):
26 000 ha z toho 16 000 na území obvodu Galanta
Ohrozené obce:
osada Štrkovec v k. ú. Šoporňa – cca 130 obyvateľov
Časové faktory ohrozenia2):
Následky na postihnutom území
Rozsahy následkov po vzniku mimoriadnych udalostí s únikom NCHL u jednotlivých zdrojov ohrozenia priamo súvisia s realizovaním všetkých protichemických opatrení (podľa § 3 vyhlášky MV SR č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok) v období pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti, ďalej v plnení povinností právnických osôb, fyzických osôb - podnikateľov, v napĺňaní pôsobnosti obcí a dotknutých štátnych orgánov v príprave na účinnú ochranu a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ktoré sú ustanovené v platnej právnej úprave.
Následky na životoch, zdraví a majetku sú ovplyvnené bezprostredne po úniku nebezpečnej látky aj množstvom osôb, ktoré sa v danom čase nachádzajú na ohrozenom území. V prípade mimoriadnej udalosti v Dusle a.s. Šaľa, v rozsahu podľa najhorších reprezentatívnych scenárov pre disperziu amoniaku resp., chlóru sa v postihnutých oblastiach t. j. aj na území iných obvodov predpokladá celkové narušenie chodu života, dopravy, výroby a zásobovania obyvateľstva. Závažnosť takejto havárie spočíva vo veľkom rozsahu ohrozenia a v rýchlosti pôsobenia, kedy vzniká časová tieseň na realizáciu opatrení pre zabezpečenie ochrany obyvateľstva a na zavedenie režimov života. V rámci dopravy môžu byť zasiahnuté najmä: cesta I. triedy v smere - Galanta - Šaľa - Nové Zámky, cesty č. 573 (smer Šoporňa- Šaľa) a č. 5614 (smer Horné Saliby- Diakovce- Šaľa) a železničnej doprave trať medzinárodného významu Bratislava - Šaľa - Nové Zámky - Štúrovo - MR.
Predpokladá sa čiastočné narušenie životného prostredia bez trvalých následkov, s možným zhoršením epizootickej a čiastočne aj epidemickej situácie. Nie je predpoklad, že dôjde k vzniku sekundárnych mimoriadnych udalostí. Ďalšie následky vyplývajú z nebezpečných vlastností týchto látok, najmä ich toxicity, charakteru pôsobenia, reaktívnosti a pod., ktoré sú uvedené v bode 3.
1.2.2. Stacionárne zdroje ohrozenia vyplývajúce z umiestnenia nebezpečných látok
Zdroje:
Medzi stacionárne zdroje patria právnické a fyzické osoby – podnikatelia (podniky), ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok. Ide o subjekty skladujúce resp. manipulujúce s nebezpečnými chemickými látkami, ktoré v prípade havárie môžu spôsobiť ohrozenie pre svoje okolie. V obvode Galanta sú to Mraziarne a.s. Sládkovičovo a Hubert J.E. s.r.o. Sereď – prevádzkujúce mraziace resp. chladiace zariadenia s amoniakom.
Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Únik amoniaku v Mraziarňach a.s. Sládkovičovo
Názov nebezpečnej chemickej látky:
Amoniak (Čpavok)
Vzdialenosť hranice oblasti ohrozenia:
Max. do 1000 m
Vzdialenosť pásma obmedzenia pohybu na voľnom priestranstve
350 m
Rozloha 1):
314,2 ha
Ohrozená lokalita:
Časť mesta Sládkovičovo
– cca 4500 obyvateľov
Čas začiatku ohrozenia:
Prakticky okamžite
Únik amoniaku v Huberte s.r.o. Sereď
Názov nebezpečnej látky
Amoniak (Čpavok)
Vzdialenosť hranice oblasti
30 m 3)
Rozloha 1)
0,3 ha
Ohrozená lokalita
Areál podniku Hubert s.r.o. Sereď 3)
Čas začiatku ohrozenia:
Prakticky okamžite
Poznámka: 1. Rozloha platí pre kruhovú oblasť.
3. 5 % -ná pravdepodobnosť zasiahnutia okolia podniku max. v okruhu do 60 m od miesta havárie
s potrebou obmedzenia pohybu osôb na voľnom priestranstve.
Následky na postihnutom území
Havária na chladiacom resp. mraziacom zariadení v Mraziarňach a.s. Sládkovičovo môže spôsobiť ohrozenie okolia podniku a mesta, až do vzdialenosti 1000 m. V dôsledku rozptylu plynného amoniaku sa predpokladá narušenie chodu života, výroby, dopravy a zásobovania obyvateľstva na zasiahnutom území. Pri najhoršom scenári uzatvoriť cestnú dopravu na väčšine miestnych komunikácií. V prípade prízemného vetra prúdiaceho od severu môže byť zasiahnutá železničná doprava na trati medzinárodného významu Bratislava - Šaľa - Nové Zámky - Štúrovo - MR.
Uskutočnená analýza rizík pre havárie na chladiacom zariadení v Huberte s.r.o. Sereď stanovuje 5 % možnosť ohrozenia bezprostredného okolia podniku. V prípade súčasného pôsobenia viacerých nepriaznivých faktorov môže v tomto priestore prísť k určitému narušeniu chodu života a dopravy vplyvom plynného amoniaku.
Závažnosť takýchto havárií spočíva predovšetkým v rýchlosti pôsobenia. Vzniká časová tieseň na realizáciu opatrení pre zabezpečenie ochrany obyvateľstva ako sú: varovanie obyvateľstva, evakuácia resp. ukrytie v uzatvorených a utesnených budovách, najlepšie na 3. poschodí a vyššie. Veľkosť a tvar zasiahnutej oblasti závisí od viacerých faktorov, najmä od:
množstva uniknutého amoniaku,
včasnosti a účinnosti realizácie havarijných opatrení s cieľom obmedziť resp. zastaviť únik látky
do značnej miery od poveternostných podmienok v prízemnej vrstve atmosféry v danej lokalite.
Predpokladá sa čiastočné, krátkodobé narušenie životného prostredia bez trvalých následkov. Ďalšie následky vyplývajú z nebezpečných vlastností tejto látky, najmä jej toxicity, charakteru pôsobenia, reaktívnosti a pod., ktoré sú uvedené v bode 3. týchto informácií.
1.2.3. Úniky nebezpečných látok pri všetkých druhoch prepráv
Zdroje sú určené prepravnou trasou. Označenie trás je centrálne ustanovené. V obvode Galanta sú to tie, z ktorých aspoň časť prechádza jeho územím:
Prepravné trasy
Vybrané NCHL
(prepravované v najväčšom množstve podľa
jednotlivých trás)
Ozna-čenie
Smer
C3
diaľnica D61- Bratislava- Trnava- Sereď- Báb- Nitra
etylén, hydroxid sodný,
kyselina sírová
C5
Trnava- Sereď– Galanta– Dunajská Streda– Veľký Meder- Medveďov
pentány, butylacetát,
kyselina chlorovodíková
C7
Senec – Sládkovičovo – Galanta – Šaľa
etylén, hydroxid sodný,
kyselina sírová,
C13
Topoľčany– Hlohovec– Sereď
kyselina dusičná,
kyselina fosforečná,
Z3
Kúty- Jablonica- Smolenice- Trnava- Sereď- Galanta- Šaľa
hydroxid sodný, kyselina sírová, anilín
Z4
Bratislava–Galanta–Šaľa (Štúrovo alebo Komárno)
anilín, hydroxid sodný, chlór
Čas vzniku, typ ani podmienky takýchto udalostí nie je možné jednoznačne vopred stanoviť. Vyhláška MV SR č. 533/2006 Z. z. o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov ustanovuje určovanie oblasti ohrozenia až po vzniku mimoriadnej udalosti takéhoto charakteru. Ohrozenie môže vzniknúť v okolí železničných tratí resp. cestných komunikácií.
V zmysle § 7 ods. 2 písm. b) citovanej vyhlášky, ak pri preprave nebezpečných látok nie je známy druh nebezpečnej látky na účely okamžitého zásahu sa za bezpečný priestor, v ktorom sa výskyt nebezpečnej látky nepredpokladá, považuje priestor vzdialený najmenej 100 metrov od miesta výskytu nebezpečnej látky.
Následky na postihnutom území a životnom prostredí závisia od množstva a druhu uniknutej látky a jej nebezpečných vlastností, ktoré sú uvedené v bode 3. týchto informácií.
1.3. KATASTROFY
1.3.1. Havárie jadrových zariadení
Zdroje
Pre obvod Galanta je ním v súčasnosti iba Jadrové zariadenie (JZ) V2 Jaslovské Bohunice.
Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
Pri havárii môže uniknúť ionizujúce žiarenie a rádioaktívne látky do ovzdušia i vody. Na základe platnej legislatívy sa oblasť ohrozenia pre prípad nehody alebo havárie jadrového zariadenia člení na pásma A, B, C a na 16 sektorov s veľkosťou stredového uhla 22,5 stupňa, pričom stred prvého sektora je orientovaný na sever. Rozhodnutím Úradu jadrového dozoru SR sú pre JZ V2 stanovené nasledujúce vzdialenosti:
pásmo A: do 5 km, pásmo B: od 5 do 10 km, pásmo C: od 10 do 21 km.
Teritórium obvodu Galanta sa nachádza svojou severnou časťou iba v pásme C v okolí JZ V2, v ktorom sú dislokované štyri obce.
Názov nebezpečnej látky:
Rádionuklidy
Vzdialenosť hranice oblasti:
21 km
Rozloha 1):
5 488 ha
Ohrozené obce:
Sektor VIII: Šalgočka- 459 obyvateľov,
Zemianske Sady- 862, Vinohrady- 1605,
Sektor IX: Sereď- 16879.
Celkom: 19805 obyvateľov
Časové faktory ohrozenia:
Začiatok 4):
ak v = 1 m/s (3,6 km/h) tak t = 300 min
ak v = 3 m/s (10,8 km/h) tak t = 100 min
ak v = 6 m/s (21,6 km/h) tak t = 50 min
Trvanie: v závislosti od dekontaminácie resp. polčasu
rozpadu rádionuklidov
Poznámka: 4. Údaje sú vypočítané pre vzdialenosť 18 km, t.j. vzdialenosť hranice obvodu Galanta od JZ.
(- v - rýchlosť prízemného vetra , t- čas začiatku ohrozenia).
V prípade havárie JZ V2 je plánované vykonať evakuáciu obyvateľov z ohrozených obvodov Trnava a Piešťany cez kontrolné stanovištia v Galante a Sládkovičove.
V dôsledku vzniku rádioaktívnej stopy by bolo významne zasiahnuté životné prostredie (vodné plochy, pôda, budovy, cesty, lesy, vegetácia, živočíchy), potravinový reťazec, krmivá, zdroje pitnej vody a podobne. Uvedená situácia by mala vážny dopad na všetky oblasti života postihnutých ľudí na dopravu, zásobovanie vodou, potravinami, výrobu. Predpokladajú sa výpadky v dodávke elektrického prúdu.
1.3.2. Letecká prevádzka
Zdroje:
Nad teritóriom galantského obvodu vedie letová trasa v úseku medzi Bratislavou a Štúrovom a okrajovo tiež trasa v úseku Bratislava – Nitra. V regióne sa nachádza jediné letisko v Sládkovičove, slúžiace na vzlet a pristávanie malých lietadiel pri vykonávaní leteckého postrekovania poľnohospodárskych plodín, alebo pre športovo rekreačné účely. Vrtuľníkový pristávací priestor je vybudovaný v areáli NsP Svätého Lukáša v Galante.
1.3.3. Porušenie vodnej stavby
Zdroje: Vodné stavby (VoS):
1. Liptovská Mara (LM)
2. Kráľová
3. Horné Orešany (HO)
Liptovská Mara (LM)
sa nachádza v obvode Liptovský Mikuláš na území Žilinského kraja. Je zaradená do kategórie I s úžitkovým objemom 320,60 miliónov m3. Stojí na hornom toku rieky Váh v riečnom km 338,4 nad obcou Vlachy a osadou Vlašky.
Hladiny nádrže LM
maximálna retenčná (zádržná) hladina 565,69m n.m.
maximálna prevádzková hladina 564,89m n.m.
minimálna prevádzková hladina 539,59m n.m.
Vodná stavba Kráľová
s celkovým obsahom nádrže 65,47 mil.m3 leží na Váhu medzi rkm 44,2 a rkm 78,6. V Seredi nadväzuje v rkm 78,6 na koryto Váhu v upravenom úseku. Je zaradená do kategórie I.
Hladiny nádrže Kráľová
maximálna prevádzková hladina 124,00 m n.m.
minimálna prevádzková hladina 122,00 m n.m.
Horné Orešany (HO)
Vodná stavba sa nachádza v obvode Trnava nad obcou Horné Orešany, asi 150 m od obce, na vodnom toku Parná. Správcom a prevádzkovateľom je SVP š.p. o.z. Šaľa. Na základe metodiky pre spracovanie dokumentácie CO obyvateľstva v pôsobnosti MŽP SR č. 8356/2007-1.5 z júna 2007 VoS Horné Orešany je zaradená do II kategórie.
Hladiny nádrže vodnej stavby
maximálna prevádzková hladina 228,00 m n.m.
minimálna prevádzková hladina 215,5,00 m n.m.
Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí:
VoS Liptovská Mara
Uvoľnený objem vody porušením priehrady pri hladine v nádrži 564,89 m n. m. dosiahne maximálne výšky prielomovej vlny v Žilinskom a Trenčianskom kraji. Výška prielomovej vlny v údolí Váhu v Trnavskom kraji spôsobí hlavné škody nie veľkou rýchlosťou, ale dĺžkou trvania. Čelo záplavovej vlny s výškou 1 m nad brehom rieky Váh by dosiahlo severnú hranicu okresu Galanta pri obci Šintava za 39 h 15 min. Voda so súčasným rozširovaním hraníc zaplaveného územia by postupovala smerom na južnú hranicu okresu s priemernou rýchlosťou 1,8 m/s a obec Kajal by zasiahla za 70 h 30 min. s výškou vody 1,78 cm. V tomto časovom rozpätí by došlo k zaplaveniu 8 obcí a ich priľahlých častí. Vo vyhodnotení ničivých účinkov prielomovej vlny vypracovanom Stavebnou fakultou STU Bratislava sa uvádza nasledujúce zaplavenie:
P. č.
Názov obce, časti
Prielomová vlna
Zaplavenie katastra obce
[%]
Počet
obyvateľov
Čas
dobehu [h:min]
Max. výška
[m]
Čas kulminácie
[h:min]
Obce
Ohroze-ných
1.
Šintava
39:15
3,88
46:30
okrajovo
1823
25
2.
Sereď
45:30
4,29
47:45
80%
16879
16 879
3.
Veľká Mača
53:15
1,00
56:45
50%
2683
2 683
4.
Malá Mača
53:45
0,8
58:45
70%
609
426
5.
Gáň
55:30
1,10
58:00
80%
710
710
6.
Sládkovičovo
57:15
1,94
62:30
20%
5729
1 146
7.
Nebojsa (Galanta)
64:15
3,61
66:30
10%
16118
2 150
8.
Kajal
70:30
1,78
83:00
20%
1517
303
S p o l u :
24322
24322
VoS Kráľová
Simulácia rozrušenia hrádze Hydroconsultom a.s., Bratislava bola uskutočnená pri bežných hydrologických podmienkach (prítok do nádrže je konštantný a má hodnotu dlhodobého priemerného ročného prietoku Qa) a pri maximálnej prevádzkovej hladine na kóte 124,00 m n. m. pre alternatívy č. 1,2,3,4. Pre každú z nich je v zátvorke uvedený najväčší modelovaný prietok Qmax v profile prietrže v [m3.s-1] a čas jeho dosiahnutia:
Alternatíva 1 – prietrž ľavostrannej hrádze nad Zimným prístavom (Qmax=2 077,2 m3.s-1 a nastane v čase 4h a 15 min. po porušení hrádze). Škody by vznikli predovšetkým na objektoch vodnej stavby, na toku pod hrádzou, ale i na budovách v nižšie položených častiach, ktoré sa nachádzajú v medzi hrádzovom priestore.
Alternatíva 2 – porušenie ľavostrannej hrádze pod Šoporňou (Qmax =697,4 m3.s-1 a nastane v čase 6h a 50 min. po prietrži hrádze). Okrem škôd na objektoch vodnej stavby by vznikli aj na území pod hrádzou, na komunikáciách (najmä ceste č. 573 Šoporňa- Šaľa) a ich mostných konštrukciách, ale i na obytných budovách v nižšie položených častiach obce Šoporňa. Ďalšie parametre sú uvedené v nasledujúcej tabuľke „Prehľad o zaplavených obciach a počtoch ohrozených osôb“.
Alternatíva 3 –prietrž pravostrannej hrádze v mieste odberného objektu pre závlahy v km 0,388 (Qmax=697,7 m3.s-1 a nastane v čase 7h po porušení hrádze). Záplava by zasiahla objekty vodnej stavby - hrádzu, územie pod hrádzou, železničnú trať č. 130 v úseku Galanta- Šaľa, komunikácie, mosty, katastrálne územia obcí Kajal a Topoľnica vrátane ob
ytných budov. Bližšia špecifikácia je popísaná v nasledujúcej tabuľke.
Alternatíva 4 – porušenie pravostrannej hrádze nad Váhovcami (Qmax=460,5 m3.s-1 a nastane v čase 3h a 50 min. po prietrži hrádze). Ničivé účinky prielomovej by sa prejavili predovšetkým na objektoch vodnej stavby - hrádze, na území pod hrádzou, na komunikáciách a ich mostných konštrukciách, ale i na obytných budovách lokality Gorazdov dvor a obcí Kajal, Topoľnica a Váhovce zasiahnutých prielomovou vlnou. Podrobnejšie údaje sú uvedené v tabuľke.
Prehľad o zaplavených obciach a počtoch ohrozených osôb
P. č.
Názov obce, časti
Prielomová vlna
Zaplavenie katastra obce
[%]
Počet obyvateľov
Čas
dobehu
[h. min]
Max. výška
[m]
Čas kulminácie
[h. min]
obce
ohroze-ných
Alternatíva 2 – prietrž ľavostrannej hrádze pod Šoporňou
1.
Šoporňa
0 h. 05’
0,29
8 h. 19’
zaplavené 20%
4271
854
Spolu:
854
Alternatíva 3 –prietrž pravostrannej hrádze v mieste odberného objektu pre závlahy v rkm 0,388
1.
Kajal
0 h. 04’
1,74
34 h. 10’
zaplavené 90%
1517
1365
2.
Topoľnica
0 h. 20’
1,48
50 h. 10’
zaplavené 100%
845
845
Spolu:
2 210
Alternatíva 4 – prietrž pravostrannej hrádze nad Váhovcami
1.
Váhovce
0 h. 03’
0,94
27 h. 55’
zaplavené 85%
2111
1794
2.
Gorazdov dvor
(Galanta)
3 h. 14’
1,12
33 h. 00’
zaplavené 100%
57
57
3.
Kajal
3 h. 45’
1,32
39 h. 40’
zaplavené 90%
1517
1365
4.
Topoľnica
9 h. 18’
0,97
49 h. 05’
zaplavené 100%
845
845
Spolu:
4061
VoS Horné Orešany
Pri vyhodnotení sa vychádzalo z maximálnej prevádzkovej hladiny. Obce pod VoS Horné Orešany (HO) budú v dôsledku prietrže hrádze úplne alebo čiastočne zaplavené. V oblasti ohrozenia sa nachádza 12 obcí z toho tri z obvodu Galanta (mesto Sládkovičovo, Hoste a Malá Mača. Kulminácia prielomovej vlny v nich sa predpokladá medzi 8 h. 34 min. a 12h. 05 min.
Prehľad o zaplavených obciach a počtoch ohrozených osôb
P.č
Názov obce
Vzdialenosť
od VoS [km]
Prielomová vlna
Zaplavenie katastra obce
[%]
Počet obyvateľov
Rýchlosť v obci [m/s]
Čas kulminácie
[h:min]
v obci
ohroze-ných
Pravostranné rozrušenie
1
Hoste
32,7
2,2
8:34
90%
501
451
2
Malá Mača
37,5
1,2
11:28
60%
609
365
3
Sládkovičovo
40,5
1,2
12:05
5%
5 729
286
S P O L U
1 102
2. NEBEZPEČNÉ VLASTNOSTI A OZNAČENIE LÁTOK A PRÍPRAVKOV, KTORÉ BY MOHLI SPỒSOBIŤ MIMORIADNU UDALOSŤ
V ďalšom texte sú popísané tie nebezpečné chemické látky, ktoré predstavujú zdroj ohrozenia v rámci územného obvodu. V prípade prepravovaných NCHL ide o vytypované druhy.
2.1. AMONIAK (SK), AMMONIA (EN), CAS číslo: 7664-41-7
Označenie pri preprave podľa medzinárodných predpisov (ADR, RID):
Číslo látky (UN-kód): 1005
Číslo nebezpečnosti (Kemlerov kód): 268 (2-plyn, 6-jedovatý, 8-žieravý)
Bezpečnostné značenie (nálepka) 2.3 8
Charakteristika a nebezpečné vlastnosti
Amoniak je pri bežnom tlaku a teplote bezfarebný plyn (teplota varu za normálnych podmienok je -33,5°C) s charakteristickým prenikavým, ostrým, silne dráždivým zápachom. V plynnom skupenstve je mierne ľahší ako vzduch. Je toxický, málo horľavý, za tepla (požiaru) sa rozkladá na nitrózne plyny, pri vyšších teplotách > 650° C je samovznietivý. V zmesi so vzduchom je v určitom rozmedzí koncentrácií výbušný. Je veľmi dobre rozpustný vo vode, s kyselinami reaguje za vzniku amónnych solí. Koroduje farebné kovy, galvanizované predmety, meď a zlúčeniny medi. Skladuje a prepravuje sa skvapalnený pod tlakom. Vytekajúca kvapalina prechádza rýchlo do plynnej fázy. Pri rozpínaní plynu sa môžu krátkodobo tvoriť hmly, ktoré sú ťažšie ako vzduch.
Dlhý účinok nižších koncentrácií vedie k poškodeniu obdobnému ako u iných dráždivých látok. Sú to nepríjemnosti s podráždenými spojivkami, dráždenie sliznice nosohltanu, priedušiek a kašeľ. Vyššie koncentrácie poškodzujú oči. Pobyt vo vysokých koncentráciách (najmä v uzavretom priestore), má za následok pocit silného podráždenia dýchacích ciest, očí a môže dôjsť ku kŕčom a zavodneniu pľúc - edému.
Jeho následkom môže byť náhla smrť udusením. Styk s tekutinou vyvoláva ťažké omrzliny.
Nad hladinami vôd sa môžu vytvárať hmly a pary so silnými dráždivými účinkami. S vodou tvorí látka silne leptavú zmes aj pri zriedení. Vzhľadom k životnému prostrediu je veľmi toxický pre vodné organizmy (predovšetkým ryby), pričom významnú úlohu zohráva jeho veľmi dobrá rozpustnosť vo vode. Môže meniť pH - hodnotu ekologických systémov, spôsobuje okysľovanie pôd a podporuje eutrofizáciu vôd (premnoženie rias a siníc).
2.2. CHLÓR (SK), CHLORINE (EN), CAS číslo: 7782-50-5
Označenie pri preprave podľa medzinárodných predpisov (ADR, RID):
Číslo látky (UN-kód): 1017
Číslo nebezpečnosti (Kemlerov kód): 266 (2-plyn, 66- veľmi jedovatý)
Bezpečnostné značenie (nálepka): 2.3 8
Charakteristika a nebezpečné vlastnosti
Chlór je žltozelený, štipľavo zapáchajúci, jedovatý, žieravý, nehorľavý plyn. Je veľmi reaktívny. S mnohými prvkami reaguje za vzniku plameňa. Napadá kovy. S vodíkom tvorí traskavý plyn, ktorý pri prívode tepla a svetla exploduje. Plyn sa len nepatrne rozpúšťa vo vode.
Vyskytuje sa ako stlačený alebo skvapalnený v tlakových fľašiach, sudoch alebo cisternách. V kvapalnom stave je svetlý, bezfarebný. Po uvoľnení rýchlo prechádza do plynného stavu. Pri rozpínaní chlóru sa rýchlo tvorí veľké množstvo chladnej hmly. Plyn a hmla sú ťažšie ako vzduch.
Po inhalačnej expozícii sa objavuje kašeľ, bolesti na prsiach, zvracanie (v niektorých prípadoch krvavé), pocit dusenia a bolesti hlavy. Nadýchanie sa chlóru vedie k poleptaniam dýchacích ciest a pľúc. Je možný pľúcny edém, ktorý môže vzniknúť s oneskorením až 2 dní. Vyvoláva poleptanie očí a podráždenie kože, až po tvorbu pľuzgierov. Pri styku so skvapalnenou formou sa môžu vyskytnúť omrzliny.
Nad hladinami vôd sa môžu vytvárať jedovaté leptavé zmesi. Chlór reaguje s mnohými anorganickými a organickými látkami spravidla za uvoľnenia tepla. Organické látky môžu v plynnom chlóre horieť. Z biologického hľadiska má látka vysokotoxické účinky na vodu. Je nebezpečná najmä pre ryby a vodné organizmy. S vodou tvorí toxické zlúčeniny aj napriek riedeniu.
2.3. KYSELINA SÍROVÁ (SK), roztoky ≥ 51%, SULPHURIC ACID (EN),
CAS číslo: 7664-93-9
Označenie pri preprave podľa medzinárodných predpisov (ADR, RID):
Číslo látky (UN-kód): 1830
Číslo nebezpečnosti (Kemlerov kód): 80 (8-žieravá)
Bezpečnostné značenie (nálepka): 8
Charakteristika a nebezpečné vlastnosti
Bezfarebná, bez zápachu, hygroskopická, s vodou dobre miešateľná, jedovatá kvapalina. Jej pary sú ťažšie ako vzduch. Látka nesmie prísť do styku s vodou, alkalickými kovmi, amoniakom, oxidmi fosforu, fosforom, lúhmi, kyselinami, hydridmi, permanganátmi, dusičnanmi, karbidmi, organickými rozpúšťadlami, a. i..
Pary spôsobujú silné dráždenie, resp. poleptanie očí, dýchacích ciest a pokožky. Styk s kvapalinou vedie k vážnemu poškodeniu tkanív (najťažšie formy chemických popálenín III. stupňa až hĺbkové zuhoľnatenie postihnutých častí. Koncentrovaná kyselina odvodňuje a spôsobuje bolestivé rany.
Príznaky - pálenie očí a pokožky, nosnej a hrtanovej sliznice, silné dráždenie na kašeľ, dýchacie ťažkosti, pri požití prudká pálivá bolesť dutiny ústnej a zažívacieho traktu, bolesti brucha, črevné a žalúdočné poruchy, nevoľnosť, zvracanie až šokový stav.
Ekologické informácie: je toxická pre ryby a planktón, aj v zriedenej forme má žieravé účinky, nespôsobuje biologický nedostatok kyslíka, znehodnocuje zdroje pitných, povrchových vôd a pôdu, posúva hodnoty pH. Škodlivinu je zakázané vypúšťať do akýchkoľvek zdrojov vôd a do pôdy.
2.4. PENTÁN (SK), PENTANE (EN), CAS číslo: 109-66-0
Označenie pri preprave podľa medzinárodných predpisov (ADR, RID):
Číslo látky (UN-kód): 1265
Číslo nebezpečnosti (Kemlerov kód): 33 (ľahko vznetlivá kvapalina)
Bezpečnostné značenie (nálepka): 3
Pentán je veľmi horľavá prchavá bezfarebná kvapalina bez zápachu, prípadne benzínového zápachu. Je ľahší ako voda, vo vode málo rozpustný. Pary sú ťažšie ako vzduch (relatívna hustota pár = 2,49). Výpary môžu tvoriť so vzduchom výbušnú zmes pri normálnych teplotách. Môže sa elektrostaticky nabíjať. Reaguje s oxidačnými činidlami. Pri úniku do kanalizácie hrozí nebezpečenstvo výbuchu.
Vysoké koncentrácie pár majú narkotický účinok, môžu spôsobiť ospalosť alebo závraty a poruchy srdcového rytmu. Dlhodobé vdychovanie môže vyvolať edém a zápal pľúc. Kvapalina dráždi oči a pokožku. Opakovaná expozícia môže spôsobiť vysušenie alebo popraskanie pokožky. Symptómy: únava, bolesti hlavy, závrat, poruchy srdcového rytmu, bezvedomie, zastavenie dýchania.
Ak prenikne do pôdy alebo vody, môže ohroziť dodávku pitnej vody. Pentán je jedovatý pre vodné organizmy. Vo vodnej zložke životného prostredia môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé účinky.
2.5. KYSELINA DUSIČNÁ (SK), roztoky ≥ 70%, NITRIC ACID (EN), CAS č.: 7697-37-2
Označenie pri preprave podľa medzinárodných predpisov (ADR, RID):
Číslo látky (UN-kód): 2031
Číslo nebezpečnosti (Kemlerov kód): 885 (silne žieravá horenie podporujúca látka)
Bezpečnostné značenie (nálepka): 5.1 8
Nehorľavá, bezfarebná až hnedá, štipľavo páchnuca, s vodou neobmedzene miešateľná, na vlhkom vzduchu dymiaca jedovatá kvapalina ťažšia ako voda. Je stála iba v zriedenom stave. Vyvíja na vzduchu vysoko jedovaté hnedé až žlté pary, ktoré sú ťažšie ako vzduch. Reaguje s kovmi za vzniku vodíka a nitróznych plynov, pri styku s horľavými resp. organickými látkami hrozí nebezpečenstvo vzniku samovznietenia.
Pary spôsobujú ťažké poleptanie očí, dýchacích ciest, pľúc i kože. V ťažkých prípadoch je možný edém pľúc. Môže sa prejaviť s oneskorením až do 2 dní. Pri nadýchaní je preto v každom prípade potrebné lekárske ošetrenie. Vysoké koncentrácie pár (nitróznych plynov) spôsobujú poruchy centrálneho nervového systému. Styk s tekutinou vedie k ťažkému poleptaniu zasiahnutých častí tela. Rany sa hoja neobyčajne pomaly. Príznaky: pálenie a bolesti očí, slizníc - nosných, hltanových a kože, dýchavičnosť.
Kyselina dusičná je nebezpečná pre zdroje pitnej vody. Je toxická pre ryby a planktón.
2.6. ANILÍN (SK), ANILINE (EN), CAS číslo: 62-53-3
Označenie pri preprave podľa medzinárodných predpisov (ADR, RID):
Číslo látky (UN-kód): 1547
Číslo nebezpečnosti (Kemlerov kód): 60 (jedovatá alebo zdraviu škodlivá látka)
Bezpečnostné značenie (nálepka): 6
Jedovatá olejovitá bezfarebná až nahnedlá kvapalina s charakteristickým aromatickým zápachom, ťažšia ako voda. Na svetle hnedne. Vo vode je čiastočne rozpustná a tvorí s ňou jedovatú zmes. Prudko reaguje pri styku s oxidačnými činidlami a kyselinami. Je horľavá. Pri silnom zahriatí alebo požiari sa rozkladá za vzniku vysoko jedovatých pár, ktoré obsahujú nitrózne plyny. Pary sú ťažie ako vzduch a v určitom rozmedzí koncentrácie vytvárajú so vzduchom výbušnú zmes.
Kvapalina aj pary sa vstrebávajú i kožou. Anilín je silný krvný jed. Mení krvné farbivo (vzniká methemoglobulin) a poškodzuje červené krvinky (hemolýza). Následkom je poškodenie ľadvín a pečene. Počiatočný pocit dobrej pohody (anilínové opojenie) zvádza považovať situáciu za nevinnú. Alkohol nebezpečne zvyšuje jedovatosť anilínu. Pri väčších otravách sa prejavujú účinky na nervový systém. Pri ťažkej otrave nastáva hlboké bezvedomie. Príznaky: modré sfarbenie (cyanóza) začínajúce sa na perách a pod nechtami, veselá nálada, silné bolesti hlavy, nevoľnosť, zvracanie, slabosť, závrate, možné poruchy srdcového rytmu, podráždenie močového mechúra, krvavý moč, problémy s dýchaním, eventuálne kŕče, bezvedomie.
3. INFORMÁCIE O SPỒSOBE VAROVANIA OBYVATEĽSTVA
A O ZÁCHRANNÝCH PRÁCACH
Informačný systém civilnej ochrany tvorí hlásnu službu a informačnú službu civilnej ochrany, pričom
a)hlásna služba zabezpečuje včasné varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov mimoriadnej udalosti a obcí o ohrození alebo o vzniku mimoriadnej udalosti,
b)informačná služba zabezpečuje zber, spracovanie, vyhodnocovanie a poskytovanie informácií.
3.1. Varovanie obyvateľstva
Vykonáva sa varovnými signálmi
a) „Všeobecné ohrozenie" - dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti.
VŠEOBECNÉ OHROZENIE
Tón sirén: 2 - minútový kolísavý tón
b) „Ohrozenie vodou" - šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody.
OHROZENIE VODOU
Tón sirén: 6 - minútový stály tón
Koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje signálom „Koniec ohrozenia" - dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania.
KONIEC OHROZENIA
Tón sirén: 2 - minútový stály tón
Varovné signály a signál „Koniec ohrozenia " sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.
Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Koordináciu preskúšavania týchto systémov vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
3.2. Záchranné práce
Záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.
Záchranné práce vykonávajú záchranné zložky integrovaného záchranného systému, útvary Policajného zboru a osoby povolané na osobné úkony.
Činnosť pri záchranných prácach obsahuje najmä
varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou a aj pri zmenách situácie počas vykonávania záchranných prác,
vykonanie prieskumu a pozorovania na postihnutom území, ktorého cieľom je vyhľadať postihnuté osoby mimoriadnou udalosťou, vyznačiť kontaminované a životu nebezpečné úseky,
vyslobodzovanie postihnutých osôb z trosiek zničených a narušených budov, vrakov dopravných prostriedkov, ochranných stavieb, zo zaplavených priestorov a z horiacich budov,
prívod vzduchu a vody osobám v zavalených priestoroch a ochranných stavbách,
individuálnu ochranu osobám v kontaminovanom priestore a ich odsun z tohto priestoru,
poskytnutie prvej predlekárskej pomoci a neodkladnej zdravotnej starostlivosti zraneným osobám vrátane odsunu postihnutých do zdravotníckych zariadení,
lokalizáciu a likvidáciu požiarov ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky,
kontrolu kontaminovania a ožiarenia osôb, kontrolu kontaminovania územia, ovzdušia a budov,
poskytnutie jódovej a špeciálnej profylaxie,
hygienickú očistu postihnutých osôb,
likvidáciu úniku nebezpečných látok a zabránenie ich šíreniu,
špeciálnu očistu a dezaktiváciu územia, budov, priestorov, dopravných prostriedkov a komunikácií nevyhnutných pre činnosť nasadených síl a prostriedkov,
dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu územia, budov, priestorov, dopravných prostriedkov a komunikácií nevyhnutných pre činnosť nasadených síl a prostriedkov,
reguláciu pohybu osôb a dopravných prostriedkov na postihnutom území,
uzavretie postihnutého územia,
ochranu postihnutých osôb a nasadených síl a prostriedkov pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi a následkami mimoriadnej udalosti,
odsun nezranených osôb z postihnutého územia,
núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie osôb, ktoré sú následkom mimoriadnej udalosti bez základných životných potrieb,
poskytnutie veterinárnej pomoci postihnutým a ohrozeným zvieratám a vykonanie veterinárnej očisty,
odpojenie poškodených rozvodných sietí a zariadení ohrozujúcich postihnuté osoby, nasadené sily, prostriedky a majetok,
pozorovanie postihnutého územia a kontrolné merania,
spevňovanie alebo strhávanie poškodených stavieb, budov a konštrukcií ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky,
uvoľňovanie zahataných vodných tokov,
uvoľňovanie určených cestných komunikácií a železničných tratí, vytvorenie priechodov a prejazdov potrebných na vykonávanie záchranných prác a odsun postihnutých osôb,
čerpanie a vypúšťanie vody zo zaplavených častí budov a územia, kde sa vykonávajú záchranné práce,
zachytávanie ropných produktov na vodných tokoch a plochách,
identifikáciu, odsun a pochovávanie usmrtených osôb,
uskladňovanie, odsun a likvidáciu kontaminovaného materiálu a ekologickú asanáciu zvyškov nebezpečných látok,
psychologickú pomoc a duchovnú pomoc.
4. ÚLOHY A OPATRENIA PO VZNIKU MIMORIADNEJ UDALOSTI
Po vzniku mimoriadnej udalosti a vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú základné úlohy a opatrenia:
záchranné práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia
obce, mestá, Obvodný úrad Galanta vedú zoznamy využiteľných síl a prostriedkov pri záchranných prácach v rámci svojho územného obvodu,
evakuácia
dotknuté obce, mestá a Obvodný úrad Galanta majú pre plánovanú evakuáciu spracované plány evakuácie v zmysle vyhlášky MV SR č. 75/1995 Z.z. o zabezpečovaní evakuácie v znení neskorších predpisov,
núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie
obce, mestá a Obvodný úrad Galanta majú spracovaný prehľad ubytovacích a stravovacích zariadení využiteľných v prípade mimoriadnej udalosti na zabezpečenie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania, ktorý je súčasťou plánu núdzového zásobovania a núdzového ubytovania,
podľa potreby obce uzatvárajú s prevádzkovateľmi ubytovacích a stravovacích zariadení dohody o zabezpečení núdzového zásobovania a núdzového ubytovania,
použitie základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému
základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému:
ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému:
Pre prípad mimoriadnej udalosti sú fyzické osoby povinné
a)dodržiavať pokyny obvodných úradov, obcí, ako aj iných právnických osôb a fyzických osôb uvedených v § 16 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane
b)riadiť sa ich pokynmi na ukrytie a evakuáciu,
c)vykonávať opatrenia na ochranu potravín, vody, zvierat a krmív, ktoré vlastnia alebo sú im zverené,
d)plniť úlohy v jednotkách a zariadeniach civilnej ochrany podľa určenia a zaradenia a na plnenie úloh sa vopred pripraviť,
e)vykonávať časovo obmedzené práce pre civilnú ochranu súvisiace s bezprostrednou ochranou života, zdravia a majetku,
f)poskytnúť vecné prostriedky, ktoré vlastnia alebo užívajú,
g)poskytnúť potrebné priestory a prostriedky na núdzové ubytovanie osobám postihnutým mimoriadnou udalosťou, ako aj osobám, ktoré vykonávajú záchranné práce.
Povinnosti uvedené pod písm. e), f) a g) nie je fyzická osoba povinná splniť v prípade, ak by tým vystavila vážnemu ohrozeniu seba alebo blízke osoby alebo ak jej v tom bránia iné dôležité okolnosti.
Mimoriadna situácia sa nevyhlasuje ak bol vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav. Vtedy sa postupuje podľa osobitného zákona.
5. PODROBNOSTI O TOM, KDE SA DAJÚ ZÍSKAŤ ĎALŠIE INFORMÁCIE SÚVISIACE S PLÁNMI OCHRANY
Podrobnosti a ďalšie informácie súvisiace s plánmi ochrany obyvateľstva je možné získať na Obvodnom úrade Galanta, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia, na ul. Nová Doba č. 1408/31, alebo na tel. č. 031/7886 124 resp. 0905 237 425.
V prípade povodní úlohy a povinnosti orgánov štátnej správy pri zabezpečovaní ochrany pred povodňami sú dané povodňovým plánom. Obec vykonáva prenesený výkon štátnej správy na úseku ochrany pred povodňami a spracováva Povodňový plán záchranných prác obce.
6. ODKAZ NA OBMEDZENIA VYPLÝVAJÚCE Z OCHRANY
DỒVERNÝCH INFORMÁCIÍ A UTAJOVANÝCH SKUTOČNOSTÍ
Vyššie zverejnené informácie sú v súlade so zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a nevzťahujú sa na ne žiadne obmedzenia vyplývajúce zo zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
Verejnosť má možnosť sa vyjadriť k uvedeným informáciám do 30 dní po zverejnení, na Obvodnom úrade Galanta, Nová Doba č. 1408/31. Opodstatnené pripomienky sa zohľadnia pri aktualizovaní Plánov ochrany obyvateľstva.
Zverejnené dňa: 27. mája 2011
Dátum poslednej aktualizácie: 15. marca 2012